Publikoval: Jana | November 10, 2011

Sekunda s cudzincom

Neviem, či to bolo spôsobené tým príjemným večerom pri dobrom víne, alebo tou prechádzkou v chladnej žiarivej noci, či čakanie na zastávke, ale zrazu som si uvedomila, že môj mozog ma po dlhej dobe čas na pauzu a môžem sa zahĺbiť do vlastných myšlienok a pocitov. A moje myšlienky sa začali uberať pre mňa zaujímavou cestou… začala som premýšľať o mne samotnej ako i o vzťahoch k ľuďom. Tí, čo ma poznajú vedia, že slovo introvert na mňa dokonale platí a v kombinácií so znamením leva často dochádza k vnútorným bitkám:) Výsledkom mojej povahy a životného pozadia je, že veľmi ťažko nadväzujem prvé kontakty a najmä si ľudí nepúšťam príliš k telu. Áno zabavíme sa, poklebetíme, sadneme si na vínko či zájdeme do kina, ale všetko je to len na povrchu. Až do okamihu, kedy sa všetko zmení a ja ich pustím do svojho života. A aby toto pravidlo prieniku do môjho osobného sveta platilo, musia existovať výnimky… Za celý môj krátky život som stretla dve výnimky. S oboma (nebudem konkretizovať pohlavie) som strávila naozaj veľmi kratučký čas a napriek tomu, hneď od začiatku sa dostali priamo do môjho srdca a zatiaľ za ten čas čo sme sa nevideli, toto miesto neopustili. Nenahovorili sme toho veľa, nezažili sme toho veľa a predsa počas tých chvíľ ticha som si s nimi bola omnoho bližšie ako s kýmkoľvek iným. A aj keď na nich asi bude ťažko spadať definícia priateľstva, sú mojimi priateľmi… je to zvláštne, ale je to tak…

Publikoval: Jana | Jún 3, 2011

Chyba 500

Včera som si chcela na youtube pozrieť jedno video… nastala menšia chyba a zobrazila sa známa hláška 500, tentokrát v zábavnejšej forme ako som zvyknutá :)

Publikoval: Jana | Jún 3, 2011

Nový rozmer telenoviel?

Telenovely – soap opery, kto by ich nepoznal. Niekto na nich “fičí”, niekto ich zatracuje a niektorým sú ľahostajné. Pre mňa vždy znamenali super kulisu k tvorbe domácich úloh do školy. Úlohy z matiky, fyziky, deskriptívnej geometrie, angliny sa vždy budú spájať práve s telenovelami typu Esmeralda a podobne. Napodiv mi to pomáhalo viac sa koncentrovať … O.k, na niektoré telenovely sa nedalo “pozerať” ani ako podmaz k úlohám a radšej som ich vypracovala v tichosti svojej izby… Ale odvtedy uplynulo veľa času a na telenovelu som sa “nedívala” už roky. Do tohto týždňa. Keďže som mala niečo vypracovať na angličtinu, nenapadlo ma nič lepšie ako zapnúť si online TV ako podmaz. A čože som práve nezachytila – telenovelu. Keby som sa moc snažila, nájdem jej názov, ale nie je to podstatné. Podstatnejšie je to, že ma na počudovanie zaujala natoľko, že som na chvíľu odložila anglinu a pozerala diel do konca. To, čo ma zaujalo neboli “úžasné” výkony hercov, ani odlišný scénar od ostatných telenoviel, ale to, že v tejto telenovele sa snažili tvorcovia “vzdelávať” divákov. Mám pocit, že v každej telenovele sa ocitne niekto, kto zrazu oslepne a potom sa zázračne vylieči. Ani tu to nebolo inak. Čo bolo odlišné je to, že tvorcovia sa skrz dej snažili divákom vysvetliť, že stratiť zrak nie je koniec sveta, že slepí ľudia sú úplne rovnakí ako my len používajú omnoho viac zmysly, ktoré my vidiaci nepoužívame a tým sa ochudobňujeme o mnoho krásneho. Počas niekoľkých minút vysvetlili ako svet vnímajú nevidiaci, ako sa učia brailove písmo, ako používajú slepeckých psov a z rýchlika vysvetlili na čo sú takí psy cvičení atď. Do deja vložili pre mnohých určite rušiaci prvok – rozprávky, ktoré rozpráva stará mama svojej vnučke, aby ju naučila ako sa má a nemá správať – no čakali by ste v telenovele poučenie, že miesto čokolády, čipsov, hranolčekov, coca coly by mali deti cez prestávku v škole jesť radšej ovocie a zeleninu, miesto hamburgeru radšej celozrnnú bagetu so zeleninou a podobne? Ja som to teda nečakala. Pre niektorých je to len zbytočné vyrušenie, nevkus – grafika je naozaj otrasná… ale ani zvyšok sa nedá považovať za niečo super umelecké. Podľa mnohých, telenovela má byť niečo nad čím nemusíte premýšľať, nemusíte sa báť, že keď nestihnete tento diel, že o niečo prídete. Či diel 15 alebo 178, stále viete o čo tam ide. Ale podľa mňa prečo nie?! Ak to nie je veľmi násilné, prečo nevyužiť fakt, že sa na telenovely dívajú milióny ľudí a aj deti a trošku im pripomenúť niektoré veci:)

Publikoval: Jana | Apríl 28, 2011

Krajinou

Po 16 hodinnovej ceste vlakom, ktorý sa nedá v žiadnom prípade prirovnať k tým naším slovenským, som sa dopracovala do Monctonu. V Monctone som podľa plánov mala nájsť autobusovú stanicu, kde som mala chytiť bus na ostrov. Ferry som radšej neriskovala:D Na vlakovej stanici som sa prihovorila staršiemu pánovi, ktorý by mohol byť zamestnancom železnice – aj keď vzhľadom na môj odhad veku, by mal skôr sedieť na záhradke a odpočívať… Ujček mi poradil, že sa nemusím trepať desať minút pešo na stanicu, keď aj tak autobus začína práve na vlakovej stanici. Kúpila som si u neho lístok a šla som si sadnúť. Moje hodinky ukazovali akosi inakší čas ako tie vo vestibule, tak som opäť zamierila za ujčekom. Ten sa na mňa len milo usmial a povedal – zmena času. Zatvárila som sa ako blondýnka a tíško som si šla prestaviť hodinky na lavičku.

Počas môjho čakania na autobus na mňa začala dopadať cestovateľská nervozita, ktorá ma vždy chytá keď idem do neznáma – do tmy.

- Somár! Somár! Somár! Nie, všetci známi cestujú aspoň vo dvojici , nie milá Janka sa musí trepať sama! Nikto ju nečaká, nevie či bude mať ubytko, hlavné je, že si splní sen… Čo tu preboha robím?! Ja nie som normálna…Yell

Našťastie na podobné vzletné myšlienky už neostalo veľa času. Autobus prišiel a s ním ďalší šok. Ak som zostala prekvapená z veku ujčeka, vek nášho šoféra ma totálne odrovnal. Nedalo mi spýtať sa ho koľkožeto má rokov:D Ujko šofér rozprával rýdzou ostrovčinou, ale podarilo sa mi vyrozumieť vek – 82 rokov. Wauu. V šoku som si sadla do autobusu a zvažovala myšlienku, či naozaj chcem ísť busom s tak starým šoférom, predsa len som zvyknutá na iný vek… Predsudky:( Ujko naštartoval a potom cestou uháňal takou rýchlosťou ako u nás mnohí čerství vodiči – chalani:D

V Charlottetowne sa mi podarilo dostať sa do jediného hostela na ostrove. Keď som si to zajednávala, trošku boli na mieste obavy, ale bola to tá najlepšia voľba. Hostel bol skoro nový, milí personál, ktorý vždy poradil a pomohol. V hosteli som sa zoznámila o švédkou Arnikou a mnohými ďalšími – japonkou Yang-Min, nemkou Helgou… Ale s Árnikou som bola najdlhšie. Keďže sme obe chceli absolvovať výhliadkovú cestu po ostrove v čase po sezóne, neostávalo nám nič iné ako požičať si wrack. Teda k vraku to malo ďaleko, ale poškodenie bolo vidieť:D A tak sme v jeden deň prešli pol ostrova – 480 km. Určite ak tam niekedy zájdete si požičajte auto a prejdite si západnú cestu ostrovom. Ocitnete sa pred úžasnými majákmi s veľkolepými výhľadmi. Počas šoférovania sme si čo to porozprávali o Švédsku a Slovensku, o rodinách, priateľoch… už ani neviem o čom bola práve reč, keď sa naše auto ocitlo pred značkou – “most je preč”. Neveriacky sme pozerali na ceduľku. Tento most bol jediným na okolí, ktorý spájal tú časť ostrova na miesto, ktoré nás malo priviesť domov do Charlottetownu… Tak nám nič neostávalo, obrátili sme auto a vrátili sme sa niekoľko desiatok kilometrov späť a vybrali sme sa neznámou prašnou cestou. Vtedy sme si prvýkrát uvedomili, že sme v krajine A.S.

Druhý deň som vyplnila prehliadkou miest, kde pôsobila a písala autorka L.M. Montgomery. Náš šofér bol veľmi priateľský, zaviedol nás úplne všade, zastavili sme sa na domáce špeciality u jeho známych a do hostela som sa vrátila plná myšlienok a darčekov pre rodinu a známych:)

Posledný deň som trávila spoznávaním zákutí Charlottetownu a Summerside. Najprekvapivejšie veci v danej lokalite bola verejná doprava a znovuobjavené sklenené limonády:D – Cola a Pepsi. Tam prosto v plaste dané nápoje nájdete veľmi ťažko. Všetko v skle – recyklácia prosto na ostrové fičí jedna radosť. V prípade verejnej dopravy, neurazte sa, ale doteraz som nezistila kam jednotlivé busy chodili. Občas ste totiž na stĺpe našli čísla napríklad 5. Ale kedy a kde sa daným busom dostanete poprípade kde kúpite nejaký lístok alebo ako to funguje, nuž nikde. Ale bolo by to isto dobrodružštvo nasadnú ť a necháť sa uniesť niekde do neznáma…

Ráno ďalšieho dňa som zaspala bus do Halifaxu, tak mi neostávalo nič iné ako si zarezervovať shuttle bus. Rozhodne doporučujem. Rýchla a lacnejšia doprava. Dokonca Vás v Halifaxe vyhodia presne na tej adrese kam cestujete…

Publikoval: Jana | Marec 2, 2011

A opäť v neznámych vodách

Neviem čím to bude, ale každý nepárny rok vyvediem niečo streštené…. V roku 2005 som si vyhrnula rukávy a prvý krát som sa vybrala sama do USA za prácou a cestovaním, v roku 2007 som učinila rovnaký USA-Kanada pokus, v roku 2009 som vstúpila do tej istej rieky neznáma opäť. Som nepoučiteľná, rok sedím na zadku, som spokojná a zrazu sa prehupne rok 2011 a ja som zas tam kde som bola… Tentokrát to nebude nič exotické, ani americké…. bude to čisté a jasné, takmer domovina – Česká republika. A tak opäť dvíham svoje caky paky a vydávam sa do Prahy, ktorú som toľkokrát navštívila, ale tentokrát tam odchádzam s malou dušičkou. Čaká ma nové dobrodružstvo – nová práca, nový byt, nová spolubývajúca, nový svet. Už som si za posledné roky zvykla na svoj stereotypný život, kde som bola ako rozmaznaný fracek… Ráno som bola obslúžená raňajkami, potom robôtka blízko domu alebo z domu:), prechádzky s dunčom, kamaráti, občasné hádky… proste život v bavlnke. Možno sa pýtate, bóže čo to prežívaš, to je ako kameňom by si dohodil, navyše tam je veľa známych, jazyku rozumieš no problemo… Pravda. Napriek tomu ma oblieva studený pot, keď sa pozriem do kalendára a pomaly ale isto prichádza ten slávny deň D. Nuž uvidíme, čo mi prinesie život a nasledujúce dni. Nasledovné články budú pre moju rodinu, takže sa zbytočne nechytajte za hlavu, čo to tu píše za výlevy jedna malá bláznivá holka :)

Publikoval: Jana | Marec 16, 2009

Marley a Ja

Práve som sa vrátila z kina, kde dávali film, na ktorý sa tešíme už mesiace:) Film natočený podľa knihy o najhoršom psovi:D Na film sme šli kvôli tomu, že aj ja a moja mamina sme ľudia oštítkovaný štítkom “psíčkar”. Ak si teraz myslíte, že budem hovoriť len o filme alebo o svojom psovi, mýlite sa. Budem hovoriť aj o zodpovednosti. Ako som prišla práve k zodpovednosti? Čo to má čo spoločné s filmom a psom?! Veľa. John aj jeho žena si vo filme zaobstarali psa. Obyčajné psa, z ktorého sa neskôr vykľul ten najhorší pes na svete – Marley. Po čase prišli deti… malé deti a veľa starostí o ne. Muž v práci, uplakané deti a k tomu pes, ktorý demoluje všetko čo vidí. V jednom okamihu prasknú Johnovej žene nervy a povie dosť! Pes musí z domu. Svoje rozhodnutie však po pár záberoch zmení. Prečo! Nebolo by jednoduchšie zbaviť sa psa, ktorý je len na príťaž?! Veď to nie je človek! Nebolo by lepšie ho dať späť alebo niekomu inému…??? Zrazu by sa mohli viac starať o svoje deti, mohli by chodiť na prechádzky bez toho, aby ich šialený pes bežal, skákal a hrýzol. Cesta autom by už nebola taká “dobrodružná”. Svet by bol krajší a lepší a najmä jednoduchší. Oni to nespravili! Prečo? Aj napriek tomu, že mnohí kritici filmu vyčítali prílišnú sentimentalitu záveru, filmári povedali v záveri to najdôležitejšie…

Pes. Živý tvor, ktorý má chvost, štyri laby, uši a oči. Mnohí nechápu a krútia hlavou. Čo na ňom ostatní vidia. Ich názor im neberiem. Ja tiež nemám rada napríklad hady a iní áno. Raz mi jedno dievča povedalo, že nechápe ako sa niektorí ľudia krútia okolo svojho psa ako okolo detí. Že je to choré. Keby sa radšej venovali ľuďom! Veď koľko detí trpí alebo túži mať vlastnú rodinu, kde by bolo milované. Mali by sme na psov zabudnúť a venovať sa ľuďom. Pes by mal byť len vonku, žrať a strážiť. Má pravdu. Ale len sčasti.

V súčasnosti je moderné, že keď nás začne niečo obťažovať, brať príliš veľa času a energie bez toho, aby nás to bavilo, alebo ak nás to začne nejakým smerom obmedzovať je potrebné spraviť jednu jedinkú vec. Je potrebné to zahodiť, skončiť a ísť ďalej. Zábava skončila. Takýto príklad ukazujeme deťom. Ukazujeme, že nie je potrebné prebrať zodpovednosť za niečo alebo niekoho. Neviete o čom hovorím? Nuž v x článkoch som písala, že mám psa. Môj pes ma stál veľa času, energie a občas nervov:D Čas, ktorý som predtým venovala ľuďom som zrazu presunula na psa. Minule sa ma niekto spýtal čo mám nového. Moja odpoveď – nič také:) Vedela som, že nie je zvedavý na to, že Eston prestal ťahať, že ho baví vyhľadávanie a výcvik ako taký. Chvíľku sme sa rozprávali a ja som len povedala pár faktov: Eston je enegická pes, ktorý potrebuje veľa veľa pohybu. Vypĺňa môj čas na 100% a už skoro nemám čas na nič iné. Možno som si pri tom povzdychla a mysľou mi prebehla myšlienka, čo všetko by som mohla robiť, keby ho nebolo alebo keby sa o neho staral niekto iný. Na môj slabší povzdych prišla stručná odpoveď resp. otázka… Nerozmýšľali ste, že ho dáte preč, keď vás stojí toľko času? Tá otázka ma zložila. Nikdy by ma nenapadla.

Hej vy! Áno vy s tým dieťaťom, čo práve búcha päsťami o betón – rozmýšľali ste, že ho dáte preč? Možno v stave zúfalstva vás napadlo, že sa ho “zbavíte”. Ale nikdy to nespravíte. Prečo? V čom je taký rozdiel – dieťaťa sa nikdy nezrieknete aj keď robí neplechu, bere Vám čas ale psa áno. Dieťa je človek. Je to moja krv. Moja budúcnosť…. Kto je pes? Za svoje dieťa mám zodpovednosť, vieš koľko hodín som strávila pri jeho posteli keď bol chorí, aké to bolo keď spravil prvý krok, prvýkrát sa usmialo, namaľovalo prvý domček… Museli ste sa vzdať mnohých svojích vecí. Nehovorte, že nie… prišlo to proste samo. Vaše kamošky, kamoši nechápu prečo ste si na krk zavesili decko! Prečo sa ho radšej nevzdáte a nevrátite sa späť. Pretože ho milujete a cítite sa byť zodpovedný za jeho život. A so psom je to podobné. Keď som si Estona brala, vedela som, že najbližších 10-15 rokov budem za neho zodpovedná a urobím všetko preto, aby bol šťastný. Lebo bol môj. Venovala som mu celé srdce a on svoje srdce venoval mne. Teší sa keď ma vidí. On je moja rodina. Ktorí z mojich priateľov by mi dal svoje srdce, bol by nezištný, mal ma rád bez toho, aby odo mňa niečo čakal. Ktorí z mojich priateľov bol v okamihu mojich bolestí pri mne. Kde sú priatelia, keď sa otočil smer môjho života?! Stoja vzadu a vyčítajú mi, že sa nestarám o nich, ale o PSA! Keď im navrhnem prechádzku so psom odmietnu a pri najbližšom stretnutí pri káve dostanem “výplach žalúdka” a výčitky, lebo som dala prednosť PSOVI.

Prečo sa ho nevzdám alebo neskrátim čas venovaný jemu?! Nuž nikdy sa nezamysleli, že to nerobím len kvôli nemu, ale aj kvôli sebe. Príchodom psa sa rozšírili moje obzory a vidím veci, ktoré som nevidela a nechápala. Práca s ním ma baví. Prináša mi radosť, keď vidím, že tá nekonečná energia venovaná výcviku sa začína objavovať. Zrazu mám cieľ a poháňa ma ďalej. Druhá strana veci je tá, že si uvedomujem, že na svete nie som sama. Aký príklad by som dala svetu, keby som sa rozhodla zbaviť sa Estona. Hodiť ho na krk čo i len mame (aj keď tá by sa rozhodne nesťažovala:D). Uvedomujem si svoju zodpovednosť nielen voči psovi ale i voči svetu. Ak ukážeme deťom, že zbaviť sa alebo odložiť psa nič nestojí a že sa to smie, že nenesieme za týchto malých, bezbranných a nemých tvorov čo sa stane o pár rokov… Miška už sa ti tvoj psík (mačka, myška, morča…) nepáči? Nechceš ho?! O.k tak ho vrátime, vyhodíme… O pár rokov sa však môže stať, že zostaneme nemilo prekvapení z toho, že tá milá Miška opustí svoje dieťa alebo ho hodí na krk svojím rodičom, aby ho vychovali (nie kvôli práci, ale len preto, aby sa šla zabaviť s priateľkami na diskotéku, aby šla cestovať a podobne). Potom budú krútiť hlavu a budú sa pýtať, kde sa stala chyba. Ale pes nie je predsa dieťa. Mať dieťa je úplne iná zodpovednosť. A aký je rozdiel medzi zodpovednosťou za psa a za človeka! Neexistujú druhy zodpovednosti. Zodpovednosť je len jedna.

A tak hovorím, že Estona sa nevzdám a urobím pre neho všetko, čo bude potrebné pre jeho kvalitný život. Nevzdám sa zodpovednosti len kvoli výčitkám ostatných ľudí, kvôli tomu, že nemám čas na moje ďalšie ja. Eston nemá byť náhrada za dieťa, Eston je moja rodina…

Publikoval: Jana | Október 31, 2008

Život

Kolegovia, spolužiaci, priatelia, známi, susedia, rodina… ľudia. Obklopujú a dotvárajú naše životy. Rodinu si zväčša nemôžeme vybrať. Niekedy ju zatracujeme inokedy velebíme. Priateľmi sa stávame, vyberáme si na základe kritérií – sympatií, zážitkov… Kolegovia sú však ako rodina. Nevyberáme si ich – pridú do našich životov. A tak prišli aj do môjho. Už som prešla rôznymi prácami s rôznymi kolegami. Niektorí boli fajn – iní už menej. V súčasnej práci som narazila na moju “krvnú” skupinu. Môj kolektív spolupracovníkov tvoria mladí do 30 rokov. S mnohými máme spoločné záujmy, obľúbené knihy, filmy, hudbu… Človek občas zažíva až šok, keď sedíte za PC a zrazu sa dozviete od kolegu sediaceho vedľa vás, že aj on má rád Covington Cross. Druhý zas povie, že má rád Shakespeara. To ešte ako tak rozdýchate… ale keď vám povedia, že ich nejaký film dojal takto už ste v koncoch. Veď koľkatí z mužov priznajú slzy. Aj napriek modernej dobe mnohí si ešte nezvykli o tom hovoriť. Najväčším šokom však je, že aj tu s niektorými zavítal Boh a že sa nehanbia za to priznať. Teraz nejde o či ste katolík, evanjelik alebo máte inú príslušnosť. Ide o číru vieru v niekoho väčšieho ako ste vy sami.

Mnohí ma v poslednej “zatracujú” pre nedostatok času – čas nedokážem chytiť. Práca, práca to sa ešte berie aj keď by som mohla zvolniť tempo a venovať sa aj iným veciam, ktorým som sa venovala predtým. Nepochopená však bývam ako som už raz povedala kvoli psovi. Len človek, ktorý sa venuje psovi chápe prečo dávam toľko času a financií do psa. Nie je jednoduché mať psa a to najmä psa veľkosti Esiho. Ešte je šteňa a treba toho využiť. Treba ho cvičiť, treba s ním vybíjať energiu správnym spôsobom, musím mu nájsť činnosti a prácu v ktorej sa unaví, je potrebné s ním ísť aj občas na tú nejakú výstavu (najbližšie už tento víkend v Nitre). Takže môj bežný deň vyzerá tak, že ráno vstávam o šiestej a ideme s hafanom na prechádzku, kde cvičíme, hráme sa a vnímame krásu okolia. Potom rýchlo obliecť a umyť a behom do práce. O pol piatej padla a behom domov. Treba sa predsa prezliecť a ísť sa venovať hafanovi. Večer v posteli okrem Biblie čítam knihy o výchove, správaní a cítení psa. Mnohí z vás si tiež myslí, že pes nemá city, nekomunikuje – teda až na štekanie a vrtenie chvosta. Ale to ste v omyle.

Aj včera som si čítala o tajnom živote psa:-) a bola tam krásna myšlienka… Autorka prirovnala vzťah pánička a psa k vzťahu Boha a človeka. Ste teraz pohoršení?! Prečo? Je tomu tak. Pes je závislý na svojom pánovi – potrebuje jeho pozornosť a starostlivosť. Aj keď si to neuvedomuje. A jeho radosťou je, keď sa pán teší z jeho prítomnosti, z toho keď urobí niečo dobrého… Minule Esi pomaly explodoval radosťou, keď som ho pochválila za to ako si pekne rýchlo sadol. Ja ako pán nepotrebujem jeho radosť, jeho pozornosť – jeho úlohou je poslúchať a strážiť mňa a môj majetok. Ale tešíma, keď s malým “závislackým” pohľadom ma furt kontroluje, či idem za ním… keď mi ako šibnutý nosí jeho milovaný aportík… keď sa pride mne večer zvalí a dožaduje sa mojej pozornosti. A tak je to aj s človekom. Človek je tvor nezávislý, s vlastným myslením – on predsa nepotrebuje Boha… a Boh predsa nepotrebuje človeka. Veď BOh ani neexistuje. Tak to si myslia aj mnohí psi -tuláci. Nezávislo sa túlajú, hladajú potravu a prežijú. O čo ľahšie to majú psi domácí. Hrajú sa s nimi, žrať im dajú – sú v teple a v suchu ( v ideálnom prípade:D) Obaja žijú cca rovnaký čas. Ale ten druhý má lepší život (lepší – o tom by sa dlo diskutovať, to nehovorím). A takto je aj s BOhom a človekom. Človek môže poprieť Boha, ale nemôže ho vymazať. Prežije, ale jeho život je o niečo ukrátený. Mnohí povedia – ako môže existovať Boh pozri sa na ľudí, ktorí robia takéto svinstvá – polovica z nich sú “kresťania”. Ale to nie podstatné. Podľa mňa najdôležitejším je vzťah medzi Bohom a človekom. Boha teší, keď s ním človek trávi čas, keď sa dožaduje pozornosti a spolu trávia čas. Boh mu potom dáva všetkú svoju lásku, odpustenie, starostlivosť – on najlepšie vie čo je pre neho to najlepšie.

Publikoval: Jana | Október 19, 2008

Kvapka v mori

Akosi som v poslednej dobe zanedbávala svoj blog. Tak som sa rozhodla to odčiniť. Čo je nového? Svet sa na mňa usmial a umožnil mi jednoduchšie cestovať do Austrálie, zrušené víza do Kanady a teraz vrchol blaha – USA. Už mi nič nebráni v tom, aby som mohla opäť navštíviť moje drahé Weirs Beach, Natalyu s jej rodinou a možno opäť raz Kanadu.

Moje dni sú ako more… Pokojné, občas rozbúrené a očakávajúce čo sa stane. Venujem sa svojím koníčkom – psovi, čítaniu, internetu. Brúzdam po okolí a je mi dobre. Nič a nikto mi chýby. Som ako kvapka v mori, ktorá je súčasťou bytia… ktorá vytvára celok, ale dokopy nemá šancu zmeniť prúd vody. Dianie pod morskou hladinou sa jej netýka, háčik s návnadou nachvíľu rozčerí síce hladinu, ale to je asi tak všetko. Prečo sa trápiť?! Prečo meniť, čo sa nedá a najmä nechce zmeniť.

Publikoval: Jana | August 15, 2008

Nezodpovednosť

Niekedy s nemým úžasom hľadím na svet okolo seba. Estona sme si zaobstarali z rôznych príčin: priateľ, ochranca… Pripravovali sme sa na neho ako na “planované rodičovstvo”:D Prečítali sme si dostupnú literatúru o hovawartoch, prečítali sme si množstvo stránok na nete, rôzne fóra sme “prešmejdili” a vedeli sme, že keďže sa jedná o väčšie plemeno, že s ním rozhodne absolvujeme minimálne základný výcvik. Dávame mu – teda sa snažíme- tú najlepšiu stravu, doplnky na kĺby, socializujeme ho ako sa dá, zbierame po ňom exkrementy… Ale prečo o tom hovorím?! Idem hovoriť o nezodpovednosti mnohých majiteľov, ktorí si zaobstarali psa na “ochranu” majetku. Bežne môžete vidieť najmä na dedinách ako psi sú buď po celý svoj život zavretí v záhrade alebo vo voliérach alebo opačný prípad, majitelia im doprajú slobodu. Hmm, slobodu. Slobodu takým spôsobom, že im otvoria bránu, choď sa venčiť. A potom vy stretávate psov bez obojkov, bez majiteľov a nikdy neviete čo sa môže stať. Častokrát ani majiteľ so psom nie je zárukou, že sa Vám ani vášmu miláčikovi nič nestane… Niektorí psa ešte povzbudia, veď nech si uhryzne, niekedy majiteľ nemá silu ani prostriedky na to, aby ublíženiu zabránil… Niekedy si to odnesie človek – vtedy je veľké haló (opodstatnene!), v prípade ak napadne druhý pes vášho, nuž veľké ticho… veď on blíži LEN psom.

Už v minulosti sa nám stalo, že sme sa vybrali s naším malým fúzačikom Astou do Rajeckých Teplíc. Deti cca 8-10 ročné si vyšli na prechádzku so svojím dalmatínom. My sme si pekne vykračovali, fotili sme sa, keď sa im dalmatín vytrhol z rúk a hybaj za našou Astou, do ktorej sa z chuti zahryzol. Od zúrivosti bol dalmatín taký nažhavený, že ani bitka ťažkým starým foťakom ho neprinútila pustiť nášho psíka z papule. Nakoniec sa ocinovi podarilo ho udrieť tak, že ju na chvíľu vypustil z papule. Na to už prišli aj SBS-kári a pomohli psa zahnať. Detská rýchlo odchytili psa a uháňali kade ľahšie. Asta mala z toho vyše týždňový stres. Prvé dva dni si zaliezla pod posteľ tak, že sme ju nemali šancu vytiahnuť, o venčení sa nedalo ani hovoriť a celé dva dni od bolesti zavýjala a plakala a spala. Večer druhého dňa vyliezla – to už sme sa chystali posteľ rozmontovať – vzali sme ju k veterinárovi, ktorý ju ošetril. Rany sa zahojili, ale jazvy mala stále.

Včera večer som sa vybrala s Esikom do blízkeho lesa. Aportíkovali sme, hrali sme sa, venčili… Už sme boli na ceste domov, keď sa spoza kríkov vyrútili dvaja psi: husky, ktorý sa mi zdal vyšší ako je jeho štandard:D a vlčiakoorech:D. Pribehli, očuchali sa, Eston hneď od začiatku pekne na zemi, ani sa nehnul, ani sa netváril na hry. Ja som len tŕpla strachom čo bude, či ho aj mňa nenapadnú. Z lesa sa o chvíľku vynorila babka so suchým patičkom a s karhaním:”… ty si ale zlý havo! Už ťa nepustím takto vonku!” a hnala ho ako keby to nebol pes, ale malá húska. Ja som to tam ešte chvíľu rozdýchavala – mali sme šťastie!!!

Kamoška až také šťastie nemala. Večer bola cvičiť svojích hafanov. Jeden z nich cvičil odloženie, keď sa k nemu prirútil cudzí pes. Kamoška počula už len žalostné zavíjanie. Cudzí pes ho bez vrčania rovno napadol a doslova žuval v papuli. Erbosko je tibetský terier a cudzí pes bol ridgback. Erbosko skončil s boľavým chrbátikom, ublíženými zadnými labkami a s obrovským stresom. Dúfame, že nič horšie to nebude:( Majiteľ psa ospravedlnil výrokom, že pes na ľudí neútočí – len na psov!!!

A nakoniec výzva. Ak nemáte dostatok času pracovať s vaším psom, nespravíte s ním aspoň základnú poslušnosť, nesocializujete ho, nemáte na to, aby ste mu dávali dobrú stravu – radšej si ho nezaobstarávajte!!! Ak ste zodpovední a oboznámili ste sa so všetkými vecami ohľadom výživy, výchovy a výcviku vášho “budúceho psa”, pripravte sa na to, že na svete je nekonečné množstvo tých nezodpovedných!!! Nezodpovedných, ktorí na psov kašlú, nestarajú sa o nich akoby sa mali, nezbierajú po nich exkrem., nechávajú ich voľne behať aj napriek tomu, že vedia, že ich nemajú šancu privolať! Pripravte sa aj na to, že ľudia, ktorí psa nemajú, na vás kedykoľvek vyletia so slovami – vypadnite! pes tu nepatrí! Alebo opačným prípadom- bez dovolenia majiteľa pošlú svoje malé dieťa k psovi – veď si ho choď pohladkať! a to dokonca aj cez plot!!!

Publikoval: Jana | August 7, 2008

Share

Zdielame fotky, filmy, príspevky…zdielame svoje pocity. Chceme mat co najviac priatelov a znamych. Nase facebookove a myspace konta praskaju vo svikoch od pridanych priatelov, znamych, skupin… Ale do akej miery ideme do hlbky. Nie je to len zdielanie povrchnosti a nerealnosti?! Kolko ludi z mojej komunity naozaj chce vidiet moje najnovsie fotky ci zazitky?! Orientujeme sa na net miesto na realny svet. Nemyslite si, ze ja som ina. Som rovnaka. Mala som vsak stastie na to, ze som narazila na osobu, ktora sa skutocne o mna zaujima. Napriek vzdialenosti niekolko tisic kilometrov sme sa aj stretli a sme naozaj take ake sme. S dobrymi i zlymi vlastnostami.

V beznom zivote sa najcastejsie zdielam so svojou maminou. V poslednej dobe sme si tak na seba navykli, ze mi bolo az smutno, ked dnes odisla prec. Je to len na par dni, ale zrazu mi chyba. A nie je to len o to, ze tu bola ked som potrebovala, ze nakupila presne to co sme potrebovali… Ide tu o viac. Za tie posledne dni sme sa stali, dovolim si nazvat to – kamaratkami. Stale je tu respekt dcery k matke, ale vztah nadobudol novu dimenziu. Zacala som sa zverovat so svojimi nazormi a starostami prave jej. Predtym by mnohe veci zo mna nevypacila ani heverom, ale teraz sama dobrovolne s nou diskutujem o mnohom. Uz som zvykla na nas pokojny zivot. Na nase spolocne ranajky a poranajkove blbnutie so psom, na vecerne pokecy v obyvacke a najma na nase dlhe prechadzky vecer. Prechadzame sa po nedalekych lukach, pozerame na zapad slnka a ja som spokojna. Je tu niekto kto pri mne stoji, kto ma miluje a kto ma neopusti a neodhodi ako nepotrebnu, ked nezdielam rovnaky nazor. Je pri mne ked sa citim osamela…

Mozete si mysliet, ze som “domased”, ktory sa drzi maminkinej sukne. Ale tu nejde o to. Ide tu o to, ci mate v tomto svete niekoho o koho sa mozete vzdy opriet, kto vas vypocuje, s ktorym sa mozete porozravat a zasmiat sa. Ci mate niekoho, kto bude pri Vas sediet na luke a pocuvat to ticho.

Podla zapiskov viete, ze som celkom slusne pocestovala svet. Niektore cesty chybaju a niektore su tu zvecnene. Hladala som nieco nove, nieco lepsie a ked som sa dostala na miesto, po ktorom som vzdy tuzila, zistila som jedine. Moj domov je tu. Nie je to ruzove, ludia sa tu nespravaju tak ako to ja povazujem za normalne, ale som tu a som doma.

Publikoval: Jana | Júl 1, 2008

Posledné dni – promócie a tak

Nechce sa mi ani veriť, že už to budú tri týždne od štátnic. Čo sa týka štátnic, naši profesori ako vždy nesklamali a absolútne nám to neuľahčili. Ale načo zbytočne riešiť neriešiteľné…
Od štátnic som sa tak ako aj posledný rok snažila nájsť zamestnanie v mojom rodnom meste. Zvyknutá zo stáleho odmietania pre nedostatok praxe, pre nevysvetliteľne úkazy:D ma pozvali minulý týždeň do jednej firmy. To bolo v piatok a v utorok mi už oznámili, že od štvrtka pracujem!!! To je rýchlosť. A to som si už na leto pripravila aktivity:D, nečakala som to.

Zajtra ma čakajú promócie a konečne si budem môcť pred menom napísať titul magister. Nuž nič to neznamená, ale po rokoch ničenia si nervov na mojej škole to poteší:D Najviac hrdí sú samozrejme moji rodičia. Na ich radosť a počesť budeme mať aj promočný obed:) Budeme to mať v krásnom historickom prostredí:), dobré jedlo a ja konečne budem vyzerať ako “mladá dáma” v dlhých čiernych zamatových šatách…

Až teraz, v takýchto radostných časoch si človek uvedomuje akých má super priateľov. Od starého, zabudnutého kamaráta som dostala nádhernú kyticu bielych ruží (*pozri nižšie) a sladkosti, od maminky nádherný šperk, od starej mamy náušnice, od rodičov dovolenku v Chorvátsku, od brata “all exclusive” výlet do Frankfurtu, od kamošky knihu…. a okrem toho som dostala množstvo krásnych slov, ktoré predčia všetky dary… No kto sa má lepšie?!

Publikoval: Jana | Apríl 23, 2008

Kráčanie v rieke života

Po mesiaci som opäť raz zavitala na stranky mojho blogu s tym, ze napisem kratky zapisok. A co sa to stalo?! Ono je tu pozmenena grafika. Najskor som zostala zaskocena vyvojom a vzapati som si uvedomila ako sa ten cas meni.

Posledny mesiac bol velmi hekticky:) Prvom rade som konecne dobojovala moju diplomovu pracu a uspesne sa mi ju aj v termine podarilo odovzdat… Takze teraz mam so skolou cas az do konca maja, kedy sa zacnem ucit na statnice. Velkou udalostou v mojom zivote bol prichod psa.

Kedysi davnejsie som aj tu na blogu pisala, ze keby som niekedy chcela psa, bol by to hovawart. Tak sa aj stalo. Informovala som aj o jeho prichode na svet a po dvoch mesiacoch sme si ho konecne doviezli domov. A nastala zaberacka. Prvy tyzden s nim bol doslova chaoticky. Opat som si musela zvykat na to, ze je tu nieco male, ktore potrebuje chodit von, cesat to potrebuje, krmit a najma vychovavat. Navyse kazde plemeno je trosku odlisne a aj kazdy pes a dokonca je rozdiel aj medzi fenkou a psom. Kedze sme od februara nemali skolu, byvala som sice v kontakte s ludmi, ale ziadne vacsie vztahy neboli. Po prichode Estona som sa zoznamila s kopou super ludi, od ktorych sa mam stale co ucit – najma o tom ako vychovavat hafana:) Okrem toho som opat raz zistila, ze vztahy, ktore som mala s niektorymi ludmi sa opat raz zmenili. Tym, ze sa vsetci vyvijame a menime, nase niektore vztahy ochladli alebo zmizli uplne. Obcas si sice napiseme alebo zavolame, ale obaja vieme, ze to co to kedysi bolo, uz nie je. A naopak kedysi letmy pozdrav nahradilo pravidelne stretavanie sa:)

Proste kracame v rieke zivota. Kazdy svojim sposobom a inym smerom. Som ako Eston, ktoreho ked vediem na voditku cuka sebou a chce ist svojim vlastnym smerom. A aj ja chcem svojim vlastnym smerom. Viem co chcem a co mi vadi. Este stale som ticha, ked je niekto hlasnejsi ako ja, ved na co sa budem bit a radsej pocuvam. Utvaram si vlastnu mienku. Nepotrebujem byt na ociach a ohanat sa odbornymi slovami, svojimi skutkami, viem, ze niektori ludia ma nechapu a preto ma skatulkuju do urciteho boxu. Nepaci sa mi to, ale nic s tym neurobim. Niektori ludia ma nechapu, preco zrazu aj napriek tomu, ze mam cas, nemam cas na nich – ze sa venujem psovi. Nechapu, ze pes – trojmesacny pes je ako male dieta, ktore si utvara hranice, spoznava novy svet a ze tym, ze sa mu budem prave teraz venovat, ze sa mi to neskor vrati.

Ked k nam prisiel, bol to taky bojko. Kazdy den som travila tym, ze som s nim chodila po ulici, vodila na stavbu, na zastavku, k potokom, do vytahu, do mesta a minuly vikend sa mi to vratilo. Bola KV vystava v Bojniciach a to male ustrachane psica bolo prec. Veselo ku kazdemu slo, vsetko onuchalo, behalo, bilo sa so surodencami a dokonca na moje prekvapenie sme ziskali vo finale druhe miesto:) a nadherny posudok.

Kazdy si vybera cestu, ktorou pojde. Kazdy sa vyvija a meni. Sme ochotny to akceptovat u seba?! U druhych?! Ideme len v dave, alebo si vyberieme vlastnu cestu s vlastnymi zakrutami….

Publikoval: Jana | Marec 25, 2008

Veľká noc

Každý rok trávime Veľkú noc doma v Žiline. Tento rok sme spravili mensiu zmenu. Nakolko bracho robi v dalekom:D Rumunsku a oni maju Velku noc inokedy a aby ocko nemusel stale cestovat hore-dole… proste a jednoducho sme Velku noc travili v Prahe. Vo stvrtok vecer sme docestovali vlacikom do Prahy a zmorene cestou sme sa len zvalili na madracky a zaspali spankom spravodlivych.

V piatok rano sme vyhupli do skaredeho, zamraceneho dna, ale ani to nas neodradilo. Najedli sme sa a huraaa Kika vola. Odviezli sme sa do Kiky a tam sme stravili par hodin achkanim a ochkanim nad krasnymi linkami, sedackami a podobnymi vecickami. Odtial nas bus a metro prepravili do mesta:) Najskor sme si vypoculi super truper irsku kapelu, potom sme si dali po palacinke, nafotili a nafilmovali “milion” fotiek a filmov koziciek, oveciek, zajacikov, ktore boli na Staromáku. Presli sme sa dalej do mesta a vecer sme sa uz stretli s ockom a braskom Tomasom. Vecer prijemne pokracoval v prostredi greckej restauracie Olympus, kde som ochutnali z greckych jedal a napchali sme sa tak, ze sme ledva domov pred polnocou prisli:D

Na sobotu sme mali naplanovane lenosenie, ale slnko nam nedalo a vysli sme si na prechadzku cez Trojsky vrch: botanicka zahrada, Trojsky zamok, Stromovka a potom elektrickou do mesta. Velmi mila prechadzka. Z nej mame aj hodne fotiek:)

Nedela nas privitala skor snehovo-dazdovym pocasim, ale neodradilo nas to od navstevy Medzinarodnej vystavy psov Letnany 2008. Tam sme najskor ocumovali nasich krasnych hovawartov, teda najma Dantesa:DD – hlavne nenapadne:D, stretli sme sa aj s kamoskou z vedlajsieho panelaku -Veronkou, ktora tam bola so svojim hafanom, zistili sme, ze agility rozhodne nie su pre mna:DDD Ale bolo to fakt zaujimave… po vystave sme sa presli na bus Tesco a potom huraa domov do Troje.

Pondelok, velkonocny den, by nebol velkonocny, keby nas tatino aspon trosku nezlial vodou:) Ale snazil sa co najmenej, ved slo o jeho postel:D Balili sme, upratovali a ani nevieme ako a uz bol cas ist domov – smer Zilina. Na Morave na nas vycerila zuby Pani zima so svojimi ladovymi rukami, ale cim sme sa blizili k Ziline, bolo to snehu menej. Uz som si myslela, ze to veru preslo to snezenie, ale kdeze, snezilo tu o dusu. Mysleli sme, ze veru aj zmrzneme na zastavke, kedze bus mal ist az o pol hodinu, ale nastastie meskal a my sme to stihli tak akurat:)

Fotecky najdete na adrese: jokejana.rajce.net

Publikoval: Jana | Marec 9, 2008

Prezentácia na zamyslenie

Dnes som dostala zaujimavy emailik od mojej byvalej spoluziacky Sue. “My sme deti silnej generacie”, nuz nad mnohymi vyhlaseniami v nej suhlasim ak nie nad vsetkymi. Je naozaj zaujimave ako mnohi mladi z mojej generacie sa zamyslaju nad svojim detstvom a porovnavaju jeho kvalitu s kvalitou detstva sucasnej generacie:( Takisto som bola prekvapena z toho, kolko mladych ludi umyselne vyhladava a snazi sa najst stare rozpravky a relacie z mladosti… nuz o tom pojednaval aj moj minulajsi zapisok…. DOst bolo reci, nech sa paci pozrite si prezentaciu:)

My sme deti silnej generacie
Prezentacia na zamyslenie

Publikoval: Jana | Marec 9, 2008

Výlet

Nuž veľa ľudí v nedeľu podniká výlety rôzneho druhu:) Nuž a keďže nám padla návšteva nášho hafana v Martine, nezostali sme trčať doma, ale vybrali sme sa na malý výletik… Autom sme prešli do Terchovej, kde sme si obzreli staré známe miesta a odtiaľ sme prešli cez Zázrivú až do Kraľovian. Počasie síce nebolo nič moc, ale napriek tomu sme si zaspomínali na minulosť a videli sme krásne miesta, ktoré plánujeme navštíviť v lepšom počasí. Z Kraľovian sme zišli do rajeckých Teplíc, ktoré sme si pešky prešli krížom krážom, vzdychali sme nad super vzduchom, krásnym prostredím, pokecali sme si s kačkami a bolo nám úplne super. Ja som počas prechádzky dostávala zvláštne chute:)) ako napríklad chuť na žinčicu, pravé maslo, mlieko a smotanu, jablkový koláč, korbáčiky a podobne:) Totálne unavené sme to potom zapichli domka a tešili sme sa z krásneho popoludnia. Hneď na úvod som spravilo chybu – zabudla som foťák, ale na potešenie uvádzam fotky miest kde sme boli od iných autorov (www.bundashi.sk/ www.tourist-channel.sk, http://zazrivainfo.sk )

Rajecké Teplice

fontana.jpg

Pohľad na Suchý

suchy.jpg

Výhľady
zaz.jpg

zaz2.jpg

Publikoval: Jana | Marec 2, 2008

Kanada bez víz – Canada without visa

Oouh, I have the best news on the world! Persons travelling temporarily to Canada with a passport of the Slovak Republic do not require a visa. Standard procedures remain in place for Czech passport holders to apply for student or work permits. I don´t know why I am so happy from this news… but you know I love Canada and Montreal and I hope I´ll go there someday. Ouh God, see Montreal and all places or Prince Edward Island!!! Yahooo!!!!

—————–
Ahojcek, nuz mam pra Vas tu najlepsiu spravu roka:) Teda tych sprav pocas roka este pribudne ako napriklad moj hafan Eston, statnice, praca a tak, ale momentalne ma tato sprava tak potesila, ze mi chvilu trvalo “skludnit hormon”:DD Ved posudte sami: “Ministerstvo zahraničných vecí SR víta dnešné rozhodnutie vlády Kanady zrušiť vízovú povinnosť pre občanov SR cestujúcich do Kanady za účelom turistiky a krátkodobých návštev s okamžitou platnosťou. Ide o vítané politické rozhodnutie a gesto dobrej vôle kanadskej vlády” Ja len dufam, ze nam to zas nejaki cestachtivi spoluobcania nepokazia… v Cechach to uz zacalo! Tak snad to aj zostane:) Ach jaj Kanada, chcela by som este niekedy vidiet Montreal a vsetky tie doverne zname miesta, chcela by som ist do toho ceskeho pubu pri Mont Royali:), stretnut Isobelle a trosku si pokecat a potom cestovat opat na Ostrov Princa Edvarda, do Ottawy, Toronta…. Jaaaj, tesim saaaa:)

Publikoval: Jana | Február 24, 2008

Nedelne popoludnie

Slniecko vyslo spoza hor hned z rana a pobozkalo ma rovno na lice. Kohutik oznamil vysoku hodinu a my sme vstali, konecne. Nuz nedivte sa, ked sme sli spinkat rano o pol stvrtej:) Kedze slnko hrialo, rozhodli sme sa s mamcou, ze pojdeme na kratku prechadzku – to ze sa z nej vyklula viac nez trojhodinova cesta, to sme necakali. Zobrali sme bundy a fotak a hybaj na Vodne dielo. Nuz podobny napad mali aj ostatni zilincania. Obcas to vyzeralo ako na “bratislavskom korze”: rodinky, pariky, starsi ludia, bezci, cyklisti, korculiari, motorkari, ludia so psami… Nuz uzka cesta smerom do Mojsa bola obcas poriadne frekventovana. Cestou sme porobili s mamcou celkom mile fotecky, postretavali sme znamych, pokecali sme, poopalovali a potom znicene sme prisli domov, kde nas uz cakal obedik, cajik a neskor kolacik:)

Rosinka potok
Rosinka potok

Cesta na zastavku Bagarova:
Cesta

Stranik,ktory sa tyci nad Zilinou
Duben

Dve fotky mojej malickosti

Ja

Me

Kacicky na lade
Kacky

Zilinske korzo na diele
Korzo

Spoluziackin pes Miki, ktoreho sme na VD stretli
Miki

Maminka
mamus

Hory v nekonecnej diali:)
vyhlad

Hore schodmi na vrchol sveta:)
schody

Jazerny pohlad
Jazerny pohlad

Zatisie
zatisie

Sliepocky
sliepky

Publikoval: Jana | Február 23, 2008

Rozpravky – nostalgia – peoplemetre

Minule som len tak zabrusila na blog mojej spoluziacky Zuzany, ktora v zapisku spomina na postavicky nasho detstva: Kuka, Ratafaka Plachtu, Filmarika a Filmusku…. Zapisok ma preniesol do minulosti, ked som v nedelne rano ledva oci otvorila a uz som sedela na nasej starej sedacke a pozerala som s bratom relaciu “Podte s nami”… neskor “Od Kuka do Kuka”. Nuz rodicia si aspon mohli v nedelu pospat:D Nedalo mi to a zadala som do slavneho googla klucove slovo “Kuko”, “Filmarik a Filmuška” a zostala som milo prekvapena. Preco?! Tolko ohlasov na roznych blogoch som necakala… niektori spominali na “strasidelneho” Ratafaka, ale vsetky ohlasy boli nadmieru pozitivne a aj napriek “dospelosti” pisatelov, kazdy s usmevom spominal na super nedelne rana s Kukom a Paťou! Je zabavne sledovat reakcie ludi mojej generacie (23-28 rokov), ked sa spomenie Kuko, Filmarik a Filmuska, Slniecko na rukavici, Matelko, Ruky rukate, Harvepino s Masou, Dancul, Teta Chrum chrum atd. a neskor, ked sme boli uz vacsi: Majster N, relacia CRN-CRN, niektori starsi jedinci si pamataju aj Kotuce DM…a co rozpravky Pa a Pi, Bambulka, Vecernicky, Vcielka Maja, Kubko a Matko, Bob a Bobek, A je to! (tusim, dnesni remeselnici boli na nich odchovani:DD), Macko Usko (ach jaj, krasny hlas pana Docolomanskeho!), Jajo a Pajo!, Kremienok a Chocholusik, Spadla z oblakov, Spejbl a Hurvinek, Gumkaci, Chip a Dale, Kacerovci – kto nepoznal Huia, Duia a Luia?!, Bambi… tych rozpravok bolo take kvantum, ze si na to uz asi ani nespomeniem. Bolo ich mnoho, ale spolocne malo jedno – mali poucit, zabavit! Boli bez nasilia, nadavok. Bolo ich kvantum, teda mam na co spominat, kym na co budu spominat dnesne deti, to fakt neviem! A co relacia “Cvicme v rytme”, “Zlata brana”!!! Prepada ma nostalgia – spominate si na cecka??? Zbierali ste nalepky? Pamatate sa este na Koukou Roukou?!

cecka

doboska

Pod vplyvom nostalgie som sa dnes rano usalasila v mojom televiznom kresle a zapla TV s domienkou, ze najdem aspon jednu rozpravku – ved bolo 8,00 hod. rano!! V USA som v nedelu smutila, ze rano tam bezia sice rozpravky, ale na ktore sa nedalo pozerat:((, same nasilie, bitky a podobne. A zazila som sok! Az nieco po deviatej dali Pa a Pi!!! Okrem tejto malej slamky zachrany tam nebolo absolutne nic – teda ak si odmyslim francuzsky divny serial, nejakych votrelcov, ktori sa tam zabijali a podobne. Nic!!! Co pozeraju dnesne deti!!! Neustale z kazdej strany pocujem aka je ta dnesna generacia mladych zla!, pocuvam len o vrazdach na skolach!, denne pocuvam nadavky od malych skvrnat – ak to chodi do prvej triedy je vela! a podobne. Lenze kto za to moze! Obvinujeme ich, ale co im predkladame – len nasilie, nadavky, vyhrazky, ukazujeme im, ze je dovolene priam nutne, odporovat rodicom, ucitelom!

Ked som tak prechadzala jednotlivymi strankami nasla som okrem znameho “Kuka v kosi” aj clanok o Majstrovi N (Jozef Nodzak) – okey, niektore veci boli fakt na psychiatru:), ale tohto uja si vazim preto, ze sa stale o tie “svoje deturence” zaujimal. Prinasam kusok z daneho clanku: “člen manažmentu STV Branislav Zahradník oponuje: „Pánu Nodžákovi bolo na jar minulého roku tlmočené ‚varovanie‘ programového riaditeľa, aby sa tvorcovia relácie vážne zaoberali jej zlepšením, aby oslovila viac detských divákov. Na nápravu dostali určitý čas, ale výsledok sa nedostavil.“ Preto počas letnej prestávky v roku 2005 tvorcom oznámili, že relácia v programovej štruktúre STV končí.” Ach jaj!

Nuz od isteho casu boli zavedene peoplemetre – moj sukromny nazor “NIC HORSIE UZ SPRAVIT NEMOHLI!!!” Neviem ako Vam, ale mna dost stve ta nahanacka televizii po sledovanosti. Odkedy nasadili peoplemetre, televizie zacali uvazovat iracionalne. Nasadia serial a ak po prvej casti nedosiahne podiel aspon 30%, hned ho stiahnu. A co najnovsia nahanacka Markizi a Joj-ky ohladom Panelaku?! Najviac ma nastvali mojim oblubenym kanadskym serialom “Pristav Nadeje”, odvysielali doobeda prvu cast a potom to stiahli, zevraj pre nizku sledovanost – teda tak mi odpisali. Mam pocit, ze nastala nova era televizie – televizia uz nema bavit divakov, ale peoplemetre! A nasa slavna verejnopravna televizia?! Skusili ste sa zamysliet nad programovou strukturou?! Hry, telenovely, serialy – jedine plus, ktore musim dat je relacii “Taki sme boli.” Mam len 24 rokov, ale jednoznacne ma u mna relacia 100 bodov a len kvoli nej by som STV nezrusila. Dalsi dovod je STV2, na ktoru jedinu sa da pozerat. Ocenila by som vsak, ked uz na jednotke nedavaju nic “normalne”, aby aspon na dvojke opakovali detske serialy, rozpravky a relacie – co mimochodom asi aj opakuju!!!:D Nahodou som raz prepla ovladacom a huraa Teta chrum chrum sa zjavila:DD Vivat! Ked uz zaviedli peoplemetre, mohli z nich aspon vyhodit detsku tvorbu! Tam nenazbieraju ziadani podiel!

Niekedy nabuduce vstanem v nedelu rano, uvarim si kakao, natrem si rozok pravym maslom a polejem ho pravym medom (nie cinskym, vietnamsky alebo argentinskym, ale slovenskym), zapnem televizor a mozno sa na mna bude divat prave Kuko:) alebo Ratafak Plachta – snivajte s nami:))

Takze zatial len fotky:

Kuko:
Kuko

Pa a Pi:
Pa a Pi

Ratafak Plachta:
Ratafak Plachta

Publikoval: Jana | Február 9, 2008

Svet a ja

Rok 2008, rok kedy moja malickost dosiahne 25. rokov. Vau. Za tych 25 rokov som sa vela naucila, vela videla a skusila. Svet a cestovanie ma naucilo, ze na prvy dojem sa nema moc dat, ze zivot nie je len o tom pracovat – pracovat, ale ze je aj trosku o zabave. Naucila som sa, ze za kazde slovo alebo cin ponesiem skor ci neskor zodpovednost. Zistila som, ze ludia z pohodlnosti skatulkuju inych ludi a potom ked sa dotycny vytiahne, nepaci sa im, ze ho zle odhadli. Zistila som, ze svet sa deli na vyvolenych a tych na pracu. Cudzi ti viac pomozu ako vlastna rodina. Nikdy necakat na toho druheho, lebo sa clovek nikde nepohne. A ovela viac…

Pocas 25. rokov som bola ako kvetina, od ktorej rozne vplyvy ocakavaju, ze sa bude nejako spravat, najlepsie ako dotycny chce. Rodina kladie na mna urcite poziadavky, priatelia, kolegovia, spoluziaci a samotna spolocnost. Az teraz som konecne pochopila, ze vyhoviet sa neda kazdemu. Ak raz vyhoviem jednemu, urazi sa druhy. Minule ked som sla s kamoskou cez nemocnicu, zalovala som sa jej, ze mam plne zuby ze kazdy nieco odo mna chce. A jej odpoved?! A co chces ty “Jozko Mrkvicka”! Nuz a ja som sa seba samu pytala, nie je sebecke a zle zaoberat sa vlastnymi pocitmi? Vlastnymi zalezitostami?! Nuz, nie je. Clovek nikdy nic dobre neprinesie svetu ak sam nevie kym je a co chce – od seba, od ostatnych.

A tak som si zacala svet upravovat podla seba:
1. skola – vzdy som bola upata a ustrachana, co ked neodovzdam na cas, musim prist vzdy na kazdu prednasku, cvika, zistit to ci ono. Nuz po 5. rokoch studia najma na mojej fakulte viem, ze sa takymito vecami netreba stresovat.
2. po 25. rokoch som sa zacala zaoberat aj mnou – vdaka spoluziakovi, ktory sa podujal ma vytiahnut z domu do fitka, som zacala pravidelne cvicit a celkom sa tomu tesim (aj ked na druhy den ledva vstanem:D), kamoska ma zase vytiahla na keramiku a tam som zistila ze co sa tyka tohto som absolutne lava…a nevadi mi to.
3. rozhodla som sa so vsetkou vaznostou venovat nasmu buducemu psovi tzn. cvicisko, vystavy a skusky…makacka poriadna, ale uz sa tesim:)
4. skoncila som s pomahanim tomuto svetu a ak ja nemam mat nieco z toho, nejdem do vztahu ci prace
5. odhodila som zo stola tlak spolocnosti, ze by som mala mat chalana a neme vycitky, ze ak ho nemam som nula ci menejcenna. Teraz som spokojna v tom com som, so svojimi snami, s priatelmi, rodinou… mam svoje zaluby a svoj vlastny svet. A som spokojna!

Publikoval: Jana | Január 31, 2008

Nove babatko

Nuz, vcera sa v chovatelskej stanici Kralovska straz narodili steniatka, porod bol tazky, ale snad bude vsetko v poriadku. Prinasam zapis z ch.st. http://www.hovawart.sk/pages/VrhE.htm:

” V tom veľkom brušku nosila Rika 9 šteniatok, z čoho sa dostať v zdraví na svet podarilo 8. Daň za budúce radosti zaplatil svojim životom plavý psík, ktorý bol krásny, vážil 600g, ale do pľúc sa mu dostalo toľko tekutín, že sa ho už nepodarilo rozdýchať.
Tých šťastnejších môžete vidieť na fotkách z prvých hodín ich života.
Celkom máme 4 fenky a 4 psíkov, farebne je to tak, že
2 fenky sú plavé a 2 čierne so znakmi
1 psík je plavý, 1 celočierny a 2 čierni so znakmi.
Sú to riadni valibuci, lebo fenky mali pôrodnú váhu 500, 550, 550, a 620g.
Psíci – 600, 630, 650 a 670 g.
Už sa nečudujem, prečo Rika vyzerala pred pôrodom ako balón na nožičkách.
Verím, že každý nový majiteľ si bude získaného života v podobe 4-nohého priateľa vážiť, pretože priviesť na svet také krásne “batôžky” je veľké riziko hlavne pre fenku. Nie každá má to šťastie – tešiť sa zo svojho potomstva. Len pred pár dňami na nástrahy tehotenstva doplatila svojim životom krásna fenka Sunny Gasko Prim, ktorá si určite zaslúži minútku ticha od každého priaznivca hovawartov, hoci ju aj nepoznal.”

Obrazky:
hpim2425.jpg

hpim2429.jpg

hpim2430.jpg

hpim2436.jpg

hpim2438.jpg

Publikoval: Jana | Január 29, 2008

virtual street reality

prevzane z http://www.rense.com/general67/street.htm

coca cola streetartt2.jpgartt4.jpg

Publikoval: Jana | Január 28, 2008

Pohovor

Dalsi pracovny pohovor za sebou… Kedze som absolvovala mnozstvo pohovorov zistila som nasledovne fakty:
1. mnohe firmy posobia akoby ani nemali personalne oddelenie

2. chapem, ze sa pytaju na niektore fakty zo zivotopisu, teda sa presvedcuju ci je pravda co ste tam napisali, ale preco mam vzdy dojem, ze ten zivotopis vidia prvykrat?!

3. skuska anglickeho jazyka – nuz povazujem za totalnu hlupost ak ma na pohovore vyzvu, aby som im povedala nieco o sebe v anglickom jazyku… preco?! Nuz aky je problem naucit sa v nemcine/anglictine ci francuzstine par viet o sebe a vydedukovat pripadnu otazku typu: ake su vase konicky

4. absolutne nepochopitelne sa mi zda, z akeho dovodu sa robia tri kola – teda normalne to opodstatnenie ma: personalne, assesmentu centrum popripade zadanie ulohy ci ste schopny ju vypracovat a samozrejme pohovor so sefom o vyske platu popripade uzsich osobnejsich veciach. Ale z akeho pocinu firmy robia tri kola, ktore pozostavaju: zaslanie zivotopisu (0.kolo)- stretnutie s personalistom, kde sa vas pyta na veci zo zivotopisu + vam povie o com je dana praca (1.kolo) – stretnutie so sefom, ktory sa pyta presne to co sa pytal personalista (2.kolo) – vybrati uchadzaci napr. 3 sa stretnu so sefom = nie naraz:D a dohodnu sa kto chce aky plat – vyberie sa “asi” s najnizsou ponukou resp. uz vopred vybrati znami:DD?? (3.kolo)

5. Preco zakazdym dostavam otazku ci mi praca s pocitacom nerobi problem, ked mam jasne v zivotopise napisane zrucnosti s PC: office – word, excel, powerpoint, outlook, internet, photoshop, corel, html, css, = nuz ked si toto precitate asi vas napadne ze s kompom asi robit viem

6. ked uz personalisti zasielaju rozhodnutie o neprijati nech si to po sebe precitaju, aby nevznikol trapas ako mne minule – napisali mi, ze si ma nevybrali na zaklade osobneho pohovoru = ehm, vtedy som asi bola namesacna alebo v kome, kedze som na osobnom pohovore nebola!

7. zaujimalo by ma, ktory “inteligent” vymyslel nasledovne tri otazky: ” preco ste sa rozhodli zaslat nam zivotopis resp. preco sa uchadzate o pracu v nasej firme a druha: ake su vase kladne a zaporne vlastnosti (uz vidim ako niekto povie, ze kradne:D) a do tretice, ked vidia na zivotopise, ze je to absolvent skoly sa vas spytaju: aky bol vas najvacsi uspech v praci…

Publikoval: Jana | Január 27, 2008

Sluzby zakaznikom

Ako som slubila, tak aj plnim. Sluzby zakaznikom… kazda firma sa ohana roznymi sluzbami, ktore poskytuje a my, ako spotrebitelia – zakaznici -sa na ne nalepime a az neskoro zistime, ze slo len o marketingovy tah ako si nas priputat a brat od nas peniaze.

Momentalne citam knihu na diplomku od Sergia Zymana a napriek uvodnej casti, v ktorej som ho az neznasala, lebo vystupoval ako naduty frajer, ktory vsetko vie a vsetko videl a len on vie co je to naj pre firmy v ramci reklamy, na zaver som sa s nim stotoznila. Az pri citani jeho knihy som pochopila, ze reklama nie je ucinna ak sluzbu, ktoru propaguje, alebo znacku… proste reklama nema uspech, ak zamestnanci sa nestotoznia s danym posolstvom. Firmy vrazia obrovske peniaze do 30s spotov, reklamne agentury vyhravaju prestizne ceny, my divaci sa pobavime, ale otazkou je ci ciel, ktory mala reklama, ci sa ciel naplnil – cielom je zvysit obrat!!! Cielom reklamy je zvysit obrat tym sposobom, ze podstrci cielovej skupine lakadlo, preco by si mali ich vyrobok kupit. A tu zacina nieco, co som si najprv neuvedomila. Ano, na zaklade reklamy sa rozhodnem, ze si objednam listok do mojej cielovej destinacie cez letecku spolocnost XY. Najdem si stranku, zarezervujem si listok, zaplatim a tak dalej. Problem nastava vtedy, ak sa skutocnost nezhoduje s posolstvom, ktory nam reklama dala. Ak mi slubuje pohodlie v lietadle a ja sa budem tlacit v uzkom, tvrdom sedadle, jedlo bude studene a hnusne, zeby to nezjedol ani pes (a ten veru zozerie vselico, verte tomu!) nuz raz som si sice letenku od tej leteckej spolocnosti kupila, ale nikdy v zivote opat!!! A moju mienku uz nenapravi nic, proste sa uz nedam nalakat – a firma zacne stracat! Reklama uzasna, napadita, kreativna – reklamana agentura dostane za nu cenu – firma po case zbankrotuje. Nuz je to povedane trosku skreslene, ale v principe si to viete predstavit.

Predchadzajucim odstavcom som chcela povedat jedno, ak firma nema zabezpecene dane sluzby, ak ich pracovnici nevedia co firma chce dosiahnut, ak sa im to presne nevysvetli… zbytocne firma vyhodi obrovske peniaze do vzduchu!!! Sluzby zakaznikom su veru dolezite, ale nejde o to mat zriadene centrum zakaznikom, ale ide o celkovu politiku vo firme. Su vsetci zamestnanci oboznameni, ze su pre firmu dolezity, su vyskoleni, aby vedeli dat spravne odpovede, vedia ako maju reagovat na pripadne staznosti?! Nuz niektore firmy sa poucili a vrazili neskutocne peniaze do skolenia zamestnancov- Disney park skoli dokonca aj upratovacky a instalaterov, aby poskytli jasne a spravne odpovede, a tie peniaze sa im vracaju!

Nuz veru, sluzby zakaznikom… fraza, ktoru opakuju na slovensku nejedne firmy. Ale prax…hmm, myslim, ze vieme svoje, vsak?! Aj ked by som nemala zrovnavat Slovensko s USA, budem nakolko som tam pracovala. Pracovala som tam ako chyzna, prijimala som rezervacie, bola som predavackou… Kedze viaceri z vas asi nie su nejakymi extra navstevnikmi hotelov, porovnam pracu predavacky tu a tam!

Ked vojdete do obchodu alebo do cajovne, casto sa vam naskytne zvlastny pohlad… Nevenuju vam ani pohlad, o pozdrave ani nehovorim!, a ked vas maju obsluzit, nuz citite sa ako “blbec”, ktory ich obtazuje. Napriklad aj v drogerii vedla skoly – bola som tam 2x a nikdy viac… odchadzala som s pocitom ako blbec, ktory otravuje! Peniaze mi nielenze nepodala do ruky, ale mi ich hodila na koniec pasa a otocila sa hned k svojej druhej kolegyni, s ktorou viedla vasnivu diskusiu o jej chalanovi a o rande, ktore den predtym mala. V banke, ktoru som uz raz spominala, sme sa prisli spytat na produkt, ktory nam nebol celkom jasny… teda ci je pre nas prave vhodny… pracovnicka nas odbavila pokynom: “vsetko mame na internete”. Nuz kedze sme prisli do pobocky sa spytat na niektore veci, ktore nam neboli jasne, asi bolo zrejme, ze sme si uz ich webovu stranku preklikali hore dole!!!, ci sa mylim?! Nuz dva pripady, ale stacia. A ako to fungovalo v USA. Nuz keby som sa takto spravala u mojej zamestnavatelky, na hodinu by som letela! Nas najnizsi standart v case, ked sme sa citili zle bol nasledovny: privitat zakaznika, opytat sa ho ako sa ma, ci mu mozeme s niecim pomoct – ak ano, najst pre neho to prave, ak nie – zostat na takom mieste, ktore je viditelne pre zakaznika ze sme tam! V pripade ak nenasiel co hlada a siel sa nas spytat ci to mame a kde, najst to – v predajni, sklade, v obchode oproti pripadne zavolat sefke ci to mame objednane a kedy to dovezu popripade, ci vie kde v okoli dany tovar maju (ale to sme povacsinou vedeli aj same:D) Ak si zakaznik vybral, tovar sme mu zabalily, dali do tasky, peniaze alebo kreditku sme mu vratili na dlan s tym, ze sme sa mu pozerali do oci a popriali krasny zvysok dna, popripade sme si s nim – zalezalo od cloveka – pokecali. Castokrat sa vsak stalo, ze len do obchodu pribehli ludia, ktori chceli vediet ako sa dostanu do kina, do ineho mesta, kde najdu obchod na alkohol, ci nahodou nevieme ktora restauracia je najlepsia, ako sa dostanu na danu cestu, ci im vieme pomoct s niecim inym. Takze sme casto sluzili aj ako informacna kancelaria:DD co bolo povacsinou zabava, nakolko sme neboli domaci a mnohe informacie sme sa dozvedeli z rozhovorov, ktore sme viedli so zakaznikmi. A oni si to aj cenili – dokonca nas jedna rodina pozvala na zaverecnu grilovacku k ich chate – ako podakovanie za nase sluzby. Neexistovalo, aby sme pred zakaznikmi ukazali, ze nam je zle, ze sme nespali, ze nemame naladu— keep smile!

Nuz a toto nepovazujem za nejake extra sluzby zakaznikom. Prednedavnom som citala jeden vyskum vykonany v USA. Vyskum spocival v tom, preco sa dany ludia stazovali na ich doktora. Kedze amici su na toto experti a mam pocit, ze sa casto stazuju len kvoli tomu, ze sa nudia… vyskum ma prekvapil. Alebo nie?! Ukazalo sa, ze ludia sa nestazuju na sluzbu samu, pripadne vysetrenie, ale na sposob akym komunikovali pracovnici reklamacneho oddelenia v tomto pripade doktori. Proste, ako sa k nim spravali.

Na zaver priklad. Kupite si fotak a kameru so specialnym prislusenstvom v dvoch roznych obchodoch. Oba produkty sa napotvoru pokazia a idete to reklamovat. V prvom obchode najskor na vas pracovnik zruci co chcete, neda vam ani dopovedat, potom po vas dobreze nehodi milion reklamacnych lajstrov a po vypisani vam povie, ze reklamacia nie je mozna. V druhom pripade vas pozdravia, vypocuju si vas “zvyseny adrenalin”, ako to nazyvam, prejavia svoju lutost, potom vam vysvetlia ako vyplnit dany formular a ponuknu vam nahradny fotak danej znacky, kym sa nevrati ten vas. Nielenze prvy obchod stratil vas ako zakaznika, ale vasa nespokojnost sa rozsiri medzi priatelov a znamych a tym pride obchod o dalsich potencionalnych zakaznikov. Druhy obchod sa polepsi, vy zostanete a o niekolko tyzdnov zabudnete na ten “blby fotak” a budete hovorit znamym aky je to super obchod, ako sa o vas postarali. Nuz dufam, ze na Slovensku tuto filozofiu ludia raz pochopia a budeme sa mat super:D

Publikoval: Jana | Január 27, 2008

Zamestnanie…

Co to tu idem zase pisat! Zas sa idem robit mudrou? Ak si myslite ano, kliknite na dalsi blog, ak chcete nazriet do sveta zostante.

Uz od oktobra sa snazim najst pracu… nie som “blba”, anglictinu celkom ovladam, pocitac ovladam bez toho, aby sa IT -ik obaval, ze bude musiet nocovat v praci, nie som sice graficky guru, ale graficke programy ovladam, z netu a inych zdrojov vam vytiahnem informacie po ktorych zufalo tuzite, cez leto som nebola leniva a makala som v roznych spolocnostiach na roznych poziciach… Asi to so mnou take zle nebude, vsak? A napriek tomu sa v mojom emailovej schranke objavil “folder” praca – odmietnute! Nuz zalozila som si ho najme preto, aby som vedela kam som svoj zivotopis uz poslala a kedy – obcas sa treba pripomenut!!! Nebojte sa, nejdem sa opriet o vase virtualne rameno a rumazgat ake je to v malych mestach na Slovensku zle, ze vsetci tuzia len po peniazoch do vrecka a podobne vylevy.

Je mi len cudne, co je zle na tejto spolocnosti. Teda, zlych veci je viac, ale o tom inokedy. Je mi naozaj zvlastne co som pocas pohovoru spravila zle, ze si vybrali kompetentnejsiu osobu – “nerubem” na managerske posty, na to nemam odvahu ani svedomie:) Aby ste spravne pochopili o com hovorim… Minule som bola s Oli v obchode, kde bola parta predavaciek, ktore preberali tovar a dohadovali sa co znamena slovo “culture” hmm, oni maju pracu – preco ja nie?! Poslala som svoj zivotopis do nemenovanej banky, ktora nakoniec uprednostnila inu “lepsie kvalifikovanejsiu” pracovnicku – slo o rychloobsluznu zonu tzn. vydaj, prijem penazi atd. Nic komplikovane. Ok, chapem ze zoberu kvalifikanejsiu pracovnu silu, nuz vysledok? Kedze mame ucet v tej banke resp. pobocke zanedlho som sa s tou “kvalifikovanejsou silou” zoznamila. Mama ma uz niekolko rokov ucet v danej banke (od 1993) takze podpisovy vzor urcite niekde bol, kedze ani nie pred pol rokom mala problem – pracovnicky ju velmi dobre poznali:D, nova pracovna sila nechcela od nej prijat peniaze, lebo nenasla jej podpisovy vzor! Ok, je to standard. Ale miesto toho, aby sa sla spytat svojej nadriadenej pripadne starsej kolegyne co ma robit – heslo zakaznik nas pan jej asi moc nehovoril – odbavila mamu, ze sa to neda!!! Nastastie celu konverzaciu pocula kolegyna, ktora mamu poznala ako zakaznika a nahnevana vysvetlila novej pracovnicke, ze taketo spravanie voci zakaznikovi nie je akceptovatelne. Ano bola kvalifikovanejsia, mala vystudovanu tu “spravnu” skolu, ktora ju to mala naucit. Nuz, zjavne ludia, ktori vyberali zamestnanca, pozabudli na fakt ze skola nie je vsetko. Tym samozrejme nechcem povedat, ze dana pracovnicka nie je kompetentna… urcite uz pochopila a nabuduce podobnu chybu nespravi. To su vsetko len skusenosti nadobudnute v praxi.

Mozno sa Vam pri citani zapisku v mysli objavil pojem “sluzby zakaznikom”, nuz precitajte si dalsi zapisok, v ktorom opisem moje skusenosti z prace v USA a rozdiely medzi pristupom zamestnancov tam a tu.

Publikoval: Jana | Január 22, 2008

Nové bydlisko

Hned na uvod sa pochvalim, ze uz mam po skuskach a vysledky su viac nez uspokojive:) Minule som cestou na keramiku rozmyslala o mojom novom domove. Ked som bola mladsia, teda resp. ked som bola na strednej skole, nevedela som si ani predstavit, ze by som byvala v tomto dome. Nie je to sice daleko na zastavku,ale predsa MHD sa nezaprie a je to tu dost biedne. Kamarati su daleko, vecer len maximalne autom… mnohi z vas to poznaju. Nuz a teraz tu predsa len byvam a rozmyslam, ako som len mohla zit v panelaku. Viete co mam najradsej na byvani v novom domove?

1. Rano ked sa zobudzate, pocujete hlas kohuta… ano kohuta. Niekomu by to slo na nervy, ale ja mam rada jeho kokrhanie. Je to oznamovanie noveho dna, dalsi den milosti, ze som mohla vstat a ze ma caka dalsi krasny den.

2. Druhou vecou je cesta na zastavku. Zastavka mojho autobusu je pri potoku. A preto vzdy odchadzam omnoho skor akoby som mala:) Stojim na zastavke a pocuvam sumenie padajuceho potoka, rozmyslam ako toto miesto asi vyzeralo predtym nez prisli ludia – ved oproti sa nachadza vrba. Jednotlive stromy sa vam prihovaraju a rozpravaju vam svoje vlastne pribehy.

3. Ticho. Spociatku to bolo pre nas divne, ticho…ticho… Ziadne hucanie prehravaca, radia odvedla, ziadne splachovanie zachoda, kriky, hadky, fetovanie pri dverach…Proste klud, pohoda. Tym, ze je zima nas vecer vizera tak, ze si zapalime v krbe, pozerame do neho a pocuvame praskot polien. V pripade ak nie je nic v telke, co je vacsina casu… pustime si stare platne a pocuvame, pozerame stare fotky a objavujeme poklady nasich predkov. Kolko sa len clovek dozvie z vytrhnutych starych listov novin, zo starych zozltnutych fotiek, z listov ktore posielal stary otec starkej ked spolu “chodili”.

4. Susedia. Kedysi ked som bola mensia, v panelaku boli super vztahy… rodicia chodili k susedom oproti na kavicku, kolacik, hrali sme sa s ostatnymi, pomahali sme si… neskor sa mnohi odstahovali a ti co zostali, postupom casu a problemami sa odtiahli a hrubo povedane, keby ste zomreli vsimli by si to jedine podla zapachu z bytu. Po prestahovani sem bolo pre mna smiesne zvykat si na to, ze len co vystrcim nohu z dveri, uz ma sused zdravi, pyta sa kam idem, co mam noveho… v pripade ak nahodou nieco opravujete, zacne vam kafrat do toho ako by ste to mali robit popripade vam ponukne pomoc.

Ano, zijem na dedine. Na dedine, kde mnohi by nechceli byvat. Nuz ano ma to mnoho nedostatkov a malickosti, ktore mozu obcas skomplikovat zivot, ale veru, tu sa cas zastavil a vladne tu pohoda, nikto sa nenahli… a napriek tomu cas leti… ale ved co mame zo zivota?! Pachtime sa za roznymi vecami, aby sme mali najnovsi notebook, mp3 prehravac, fotak, oblecenie, ale akosi nam unikaju podstatnejsie veci…

Publikoval: Jana | Január 12, 2008

Vysmech vzdelavania

Nuz, po istom case som tu opat… spoza okien mi znie lahodny krik mladych nadejnnych futbalistov, ktorych slovnik uz teraz prekracuje hranice ich starsich kolegov… Ale nie o tom. Ako kazdy rok, o tomto case, sedim den-noc nad poznamkami a “skriptami” od učiteľov… proste sa vzdelavam, aby som nebola “blba” ako hovori moj brat.

Nuz a rok co rok narazam na rovnaky problem. Ucenie sa. Uz som prestudovala celkom slusne mnozstvo clankov ako sa ucit, ako si pamatat mnozstvo informacii a podobne a prichadzam na to, ze asi som vynimka potvrdzujuca pravidla… najlepsie sa mi uci v noci, ked je klud a moj mozog sa moze sustredit na nudne poznamky ci skopcene slides od mudrejsich panov profesorov zo sveta. A tu sa dostavam k pointe mojho zapisku. Tento rok, resp. semester mi uz pomaly dochadzaju slova… nervy uz davno odisli na dovolenku:) Slides od jedneho z mojich vyucujucich boli take zle, ze by ich skritizoval aj prvak na zakladnej skole… ked si odmyslime obsahovu napln, porusovanie autorskych prav, nezmyselnost, obsahove chyby, ci fakt ze slide obsahoval tri odstavce: slovensky, anglicky a cesky… multilingualita tras sa:)… nuz ked uz nesplnali toto, mohol si dat aspon namahu v tom, ze ho z grafickej stranky mohol trosku opravit: nadpis presahujuci obrazovku, tucne pismo na dalsom slide vďaka zapnutemu boldu… nuz co dodat. Podobne zalezitosti ma vzdy vedia dojat. Nuz ucilo sa mi to tazko… takze jedina moznost ako sa to naucit bola, sadnut za komp, otvorit google:D a hladat stranky, odkial boli dane prednasky stiahnute. A veru som nasla vsetky. Po najdeni prislo hrozne zistenie, ze ked uz dotycny vyucujuci kopiroval, mohol aspon skopirovat to dolezite…

Ale nebudem tu hanit len jedneho. Teraz sa ucim dalsi predmet… e-vzdelavanie. Lektorka je super, dodrzuje aj autorsky zakonnik, snazi sa nam najst zaujimave informacie, ale…nuz ucime sa e-vzdelavanie. Hmm, nie je trosku na hlavu ucit sa co je e-vzdelavanie? Nemalo by to e-vzdelavanie fungovat?! Nuz, je mozne, ze sa ohradite, ze ved funguje…kolko vysokych skol ma predsa zavedeny Moodle (LMS). Nuz faktom vsak je, ze teda aspon na nasej skole, sluzi len na to jedine… zavesenie “holeho” textu na net. Aj to niektori ludia sa doteraz s tym nenaucili robit a tak vymysleli vlastny portal. Ved preco nie?! Chvala Marcelovi a Erikovi, lebo v podstate spravili super vec. Na celej veci vytvorenia noveho portalu je zle to, ze ho vyucujuci vyuzivaju len na to, aby na portal zavesili svoje predtym rukou pisane poznamky… a tak jeho zakladna funkcia stale caka a caka… Oh, ano este sa to pouziva na komunikaciu… za tento semester mi prislo 15 emailovych sprav o to, ze odpada cvicenie alebo prednaska. Takze jeho hlavnou funkciou je prave toto… skor nez ide clovek do skoly, musi sadnut za komp, precitat najnovsiu spravu na jeho centre o tom, ze vlastne do skoly ani nemusi ist, lebo skola sa nekona:DD

Rada by som sa dostala k samotnym skriptam, prednaskam, ktore nam “vesaju”. Je naozaj smutne, ze ludia, ktori nas ucia o multimediach, novych mediach a technologiach, nie su schopni vytvorit nieco ine ako holy text. A to su este niektori smutni z noveho nariadenia, ze vsetci musia davat prednasky na net. Do usi sa mi aj donieslo, ze okrem textu pribudne este aj zvuk, nahravka z prednasky… chudak Peto:) Ucia nas, ze keď niekoho ideme učiť, že by sme mu mali dat fakty,fakty prepojene s kontextom a nasledne fakty vizualizovat. Zeby sme mali pouzivat rozne druhy obsahov: obraz, zvuk, text… davat mu informacie zaujimavou cestou, ze by mala fungovat spatna vazba… TEORIA!!! aj ked nie uplne. Faktom je, ze co sa tyka mojho pripadu, naozaj potrebujem pocut a vidiet ako to funguje v praxi… definicie, zabudnite!!! nie u mna. Ucia nás tieto fakty a sami nevyvinu ani najmensiu snahu preto, aby sami spravili danu prednasku o vzdelavani cestou o ktorej ucia. Maximalny vykon je, ze je to v ppt a ze uchmatnu projektor kolegovi. Ked somreme nad holym textom a nudnou prednaskou, kde citaju slides, ktore aj tak zavesia na net… ohradia sa, ze co by sme nechceli. Osobne viem, ze nie je lahke a netrva to len minutu vytvorit multimedialnu prezentaciu, ale ked existuje na nete prezentacia uz vytvorena v anglickom jazyku, preco nepouzit prave ju! Tymto sposobom som behom piatich minut pochopila a zapamatala latku, ktoru som sa drvila so spoluziackou den…s vysledkom: kaslem na to, to sa neda pochopit. A pozrimeze, ono to islo a celkom rychlo.

Najsmutnejsie vsak na celej veci je, ze maju tolko “drzosti” a rozpravaju ake super veci robia pre deti na zakladnej skole…uzasne graficke prezentacie so zvukom, spatnou vazbou a podobne. Nuz starsi predsa vedia narabat s textom… dokazu sa naucit aj holy text… a potom na skuske obstoja s uzasnymi vysledkami ludia, ktori sice nevedia o com hovoria, ale napriek tomu dostanu Acko. Clovek, ktory chape zmysel, vie o co ide, zial skonci s horsou znamkou, pretoze nepozil presnu definiciu toho a toho. Existuju vsak vynimky… po piatich rokoch na vyske som mala skusku, kde vycujuci dal otazky takym sposobom, ze chcel vediet ci tomu dotycny rozumie a ci si presiel jeho poznamky, ci sa snazil najst info aj pomimo…vysledok??? Ukazalo sa, kto sa uci aby porozumel a kto sa bifli aby dostal znamku.

Teraz ma napadla este jedna basnicka otazka… detom na zakladnej skole predkladaju fantasticke multimedialne prezentacie, deti sa ucia rychlostou blesku, ucebnice uz tak zjednodusili jazyk, ze to pochopi uz aj hlupy Jano… nuz, ale pytam sa… ked dieta vyjde zakladnu skolu, prekope sa strednou (to musi mat stastie na podobnu skolu ako bola zakladna) a prijde na vysku, ako vlastne prezije?? Bude vediet z mnozstva suchych informacii, z nekonecne hrubych knih (500 stran a vyssie) pochopit vyznam? informacii, bude vediet vobec este selektovat informacie??? Priznam sa, ze neviem ako to naozaj funguje teraz na ZS a SS… poznam skvelych vyucujucich, ktori ucia deti “starym” aj “novym” sposobom a maju super vysledky. Ale faktom, je ze vyucujuci…docneti a porfesori momentalne s nostalgiou spominaju na svojich ziakov spred niekolkych rokov, ktori akosi vedeli viac ako ti sucasni… hranice kvality, urovne vedomosti akosi klesaju…

A co povedat na zaver? Nuz uz mam veru plne zuby teoretickych zvastov a kricim: CHCEM PRAX! Preco okrem teorie neucia aj prakticky. Preco to co ucia neaplikuju sami na prax… naco nam je vediet vsetko o e-learningu ked sa sami prakticky nesnazia o aplikaciu teorie… Vyucujuci si pomylili zmysel e-vzdelavania, nejde moji drahi o to, ze zdigitalizujete svoje poznamky…nejde o to prepisat skripta – ide o novu formu vyucby!!!

Publikoval: Jana | December 31, 2007

love story… Princ a ja

Nuz su Vianoce a vsebecne sviatky a tak ako kazdy rok pozerame medzi inym v mensej miere aj tzv. LOVE STORY alebo komedie… vsety sa koncia stastne a su az tak “nechutne” sladke ze to nie je mozne. Ale tento rok ma uz cez leto dostal jeden film, ktory patri do kategorie sladkych filmov. Ma vsetky charakteristiky tych ostatnych a je to proste vymysel, sen… napriek tomu… nuz kupila som si ho na dvd. Preco??? Hmm, je to rozpravka, ale obsahuje az nezvycajne vela reality… na dvd su ako vzdy pridane aj bonusy a v jednom z nich reziserka hovorila o tom, ze mali dva zavery: jeden, ze hrdinka odide a rozidu sa, pretoze tak to funguje. Druhy, on za nou pride a nevzda sa… samozrejme, ze vyhral ten druhy… o aky film ide? Ide o film Princ a ja.
tento film ma velmi potesil najma este v Statoch, lebo kedze ho natacali v Prahe…hadajte co som ta videla! Presne… prahu, ceskych hercov… a to bolo super. A super na tom vsetkom bolo, ze mozno sa niekedy aj tu anglictinu naucim:D kedze som rozoznala, ze “princ” rozhodne nie je american ako Paige:) Postrehli ste iny prizvuk?? Takze podme dalej, nasla som na youtube.com tetno film zostrihany:D autorske prava ta tam…… takze prinasam vam zaver filmu….. a interview s hercom, ktory hral princa:D, linka je: http://s30.photobucket.com/albums/c333/paige81/?action=view&current=luke.flv …ak mate aj vy nejaky filmik, ktory vas prekvapil a bol odlisny ako tie ostatne v jeho kategorii tak mi dajte vediet.

Princ a ja: Julia Stiles, Luke Mably, Miranda Richardson, režisérka Martha Coolidge

Cast11.

Cast12

Pozn: prvy zaver konci jej odchodom, druhy zaver, ktory vybrali je prave od chvile ked sa objavuje obraz promocie
Nuz jednotlive casti filmu asi nemusim rozoberat, pozname predsa sladaky… na zaciatku je pohlad na oddelene svety hlavnych hrdinov, neskor stretnutie…a tu sa na chvilku zastavim. Ked som sledovala aky maju vztah pocas pobytu v skole a potom na farme pocas dna vdakyvzdania… nuz pripadalo mi to celkom normalne. Jasne, ze on sa snazil az az aby zmenil mienku o sebe:D, ale zaroven som mala pocit akoby v casti, ktora sa odohravala na farme jej rodicov, akoby hladal tak trosku sam seba… uz nebol take princatko. Jasne ze tam s dali uz dokopy:D Po navrate do skoly sa prislo na to, ze je princ… hmm, miesto toho aby sa mu vrhla po sekunde do narucia, no kto by nechcel princa, vsak mile dievcata… nuz tuto cast mam rada. by the way, akosi v tomto filme sa mi najviac pacili tie rozchody:D Preco? Nuz bola v tom davka reality. Ked Paige odisla za Eddiem do Danska, to uz je viac rozpravka a romantika ako realita… ale po case straveny s nim v Dansku ako buduca kralovna, si uvedomi, ze tam nepatri, ze nechce prist o svoje sny, o tom kym je. To zeby zostala s nim, by ju uplne nenaplnilo. A nastava odchod. A opat oblubena cast… podla mna prave v tejto casti sa stava ako sa hovori z chlapca muz. Prosi aby zostala, ale uvedomuje si, ze ona musi… Na filme sa mi pacilo aj to myslienka, ktoru povedala Paige Eddiemu… niekedy potrebujeme spoznat niekoho, kto nam pomoze spoznat sameho seba. U nich to bolo pol na pol. Ona pomohla jemu a on jej. V com, tak to si uz pozrite sami.

The Prince and me (USA, 2004, 125 min.)
Réžia: Martha Coolidge. Scenár: Jack Amiel, Michael Begler, Katherine Fugate. Kamera: Alex Nepomniasch. Hudba: Jennie Muskett. Hrajú: Julia Stiles, Susan Sarandon, Luke Mably, Alberta Watson, James Fox, Miranda Richardson

Tak trosku si dovolim zafilozovat… ked odhliadnem na to, ze je love story… teda nie az tak brutalna ako to zvycajne byva… ale aj tak chlapov na to rozhodne nenalakam, nemylim sa vsak?:D Nuz Paige je velmi cielavedoma az prilis, laska a ostatne veci sa ju moc netykaju – hlavnu rec vedie skola v jej zviote a fakt, ze chce byt lekarkou. O nicom nehovori len o skole a o sne, stat sa lekarkou. Nuz co sa tyka tohto, torsku mi to pripomina mna:DD Teda minimalne co sa tyka skoly, vsak Oli:) A napriek tomu vie zit aj inak. Aj o mne si vacsina mysli, ze som nudna… nedobrodruzna a podobne. Kym som nezacala cestovat a objavovat samu seba bez toho, aby som nasla skresleny phlad od inych. Pocas cestovania som sa naucila a zistila kto vlastne som, co mam rada a co nie. Viem akych ludi mozem a akych nie. Nie som vynimocna, nenapisem roman, nezlozim operu, ani nenaprogramujem super software…som to len ja. Kvapka v mori, ale bez ktorej by nebolo more morom.

Cestovanie. Mnohi z vas mi hovoria, ze ma obdivuju ako mozem cestovat sama, ze mam odvahu. Ale nie je to len o cestovani, je to o nachadzani novych priatelstiev, ktore mozu zostat navzdy… je to otom, ze sa ucim od ludi, ktorych stretnem… niektore vzorce si preberiem a upravim… milujem svoj domov, ale napriek tomu, ze si vzdy pocas cestovania poviem, ze uz nikdy viac… napriek tomu po par tyzdnoch ma uz zacnu svrbiet nohy a rozmyslam kam budem kracat o mesiac. Tentokrat myslim na Rumunsko, Londyn, Kodan…. Takze kludne sa stane, ze ma doma po precitani tohto clanku uz doma nenajdete:DD

Publikoval: Jana | December 29, 2007

Baby dog

Hi guys! I have great news for you….for me… for my mother… You know I was very sad because my sweet dog died:( I felt a little bit alone and my mother too. So one day I browse on the net and I found one web page one woman – breeder:) And actually she was planning puppies for her dog called Afrika. So I wrote her and we had meeting. Her dogs are so beautiful, you see:) And we made agreement, we wanted one of next puppies. But still we didn´t know if Afrika will be mother… And today we received photo! Afrika expecting babies!!! Yahooo. The other photos you see: http://www.hovawart.sk/pages/album0.htm

Arthur – father
Arthur - father

Afrika – mother
Afrika - mother

Baby dog:)

Baby dog

Publikoval: Jana | December 15, 2007

Vianoce?

Vianoce, je zbytocne o nich hovorit ci kazat aky je ten cas. O tom, ze to nie je cas pokoja a lasky davno uz vieme. Dokonca som uz pocula aj nazory ludi, ze by ich mali zrusit. A nielen to zoberte si ako zle vplyvaju na ludi…su prepracovani, lebo sa snazia rychlo vsetko stihnut, ti co nemaju rodinu alebo niekoho stratili, su plni smutku a maju depresie… ved kolko len samovrazd sa stava prave v tento cas. O com su teda Vianoce! Kazdy z nas pozna pribeh o narodeni Jezisa, kazdy z ineho pohladu ale predsa vie o com tam ide. Ved preto su aj Vianoce, nie? Nuz Vianoce boli vianocami aj predtym, pred narodenim Jezisa Krista… bol to pohansky sviatok, z ktoreho sme prebali mnoho ritualov. Zoberte si vianocny stromcek, prekrajovanie jablka, vyzdoba… a k tomu sa pridali este aj darceky.

Nebudem tu rozpravat pribeh o narodeni Jezisa Krista. Kazdy si ho moze precitat v Biblii, ktora uz v tychto casoch nie je nedostupna. Na internete som vsak nasla nieco o dary, lebo Jezis Kristus bol najvacsi a najdrahsi dar, ktore ludstvo dostalo – zdroj: http://www.jesusisthegift.com/ . Ospravedlnujem sa jedincom, ze to neprekladam…. v slovencine pokracujem nizsie:D

1. Give the Gift of Encouragement. Instead of writing letters to Santa, have children
write letters to someone who needs encouragement this Christmas. For example,
soldiers, nursing home residents, or hospital patients.
2. Give the Gift of Hope. Adopt a needy family in your church or community. Bless
them with Christmas presents or a special dinner.
3. Give the Gift of Joy. Find simple ways to bring a smile to someone’s face during
the Christmas season. For example, pay for the car behind you at a drive-through.
4. Give the Gift of Kindness. Offer your time or energy to someone in need. Hang
lights for an elderly neighbor or wrap presents for an overwhelmed new mom.
5. Give the Gift of Words. Speak words of affirmation and affection to your friends
and family. Take time to write a special note in your Christmas cards.
6. Give the Gift of Faith. Read the Christmas story with your family. Talk about
what Christ’s birth means for your lives today.
7. Give the Gift of Peace. In the midst of the hustle and bustle of the season, set
aside one “silent night” to be at home. Light a fire, curl up with a cup of hot
chocolate, and take a few moments to rest.
8. Give the Gift of Hospitality. Invite someone to your home who may not have
family close by or host an open house for your neighbors.
9. Give the Gift of Time. Help nursing home residents write Christmas letters, offer
to baby-sit so busy parents can go on a date, or spend a few hours at a shelter.
10. Give the Gift of Love. Whatever you do, ask God to help you reflect His heart and share the love that inspired Him to send us the very best gift of all.

Nuz, ja si ale pravdupovediac neviem predstavit Vianoce bez rodiny, bez stromceka, kolied, darcekov, snehu a sladkosti:D Mam rada nas vyzdobeny pribytok prave kvoli tomu, ze len v tento cas je vzdy krasne ustrojeny akoby ocakaval kralovsku navstevu. Je to proste nadhera pocuvat vianocne platne, na stole blikota sviecka, stromcek osvetluje zvysok izby, maminka nesie kolaciky a horuci cajik… pohodicka.

Publikoval: Jana | November 29, 2007

Zimne prechadzky

Ked sa slnecne luce opreli do priezracneho skla na mojom okne a moj pocitac zalial vodopad zlatych lucov, zavrela som ho a s neskonalou radostou som sa vybrala s mamcou na kratku prechadzku do prirody.
Dobre som spravila. Po nekonecnych natahovackach so skolou a s vedenim, kde rezignuje snad kazdy, po prebdenych nociach pri rozsvietenej obrazovke pocitaca, po snad tisicej strane rozcitanej odbornej knihy na diplomku, som zavrela dvere na izbe a s hlbokym nadychom som zisla do narucia slobody.
Obliekla som si teplucku ciapocku, salik, rukavicky a boticky:), zamkli sme s maminkou dvere a huraaa svet vitaj. Pomalym krokom sme presli cez labilnu lavku nad zurciacim potokom. Vyskrabali sme sa na kopec pod horou a potom pomalou chodzou sme vstupovali do bran lesa dalej a dalej. Chvilu sme kracali v tichu a les sa nam prihovaral jemnym sevelenim poslednych listov, ktore akoby nahodou zabudli odpadnut pocas jesene. Z poza kopcov k nam dolahol stekot dedinskych sibalov – psov, ktori si ani na minutku neoddychli od strazenia ich rodinnych hniezd. Ako sme tak kracali citila som sa silnejsia a silnejsia, presne tak ako Colin v Tajnej zahrade,ked pocas doby v Tajnej zahrade povedal Mary: “Ja budem zit!” Pocas chodze ma napadalo nespocetne mnozstvo myslienok a jednou z nich bola kratka spomienka na Aleju milencov na Ostrove Princa Edvarda…
Po hodinke zdravotnej prechadzky sme sa vratili spat do reality a do nekonecneho kolobehu pracovneho dna. Ale vratili sme sa plni sili a pokoja, ktore nam Boh doprial pocas tej kratkej a napriek tomu dlhej prechadzky. O nieco neskor som dostala email, ktory nebudem cely prepisovat, ale podstatou bolo, ze castokrat sa pozerame na rozne “divy sveta” – ludske vytvory – a pritom nevidime divy, ktore nas oblkopuju kazdy den a su nasimi spolocnikmi. A ake boli divy sveta podla jedneho dievcatka: vidiet, pocut, zazit dojatie, citit chut, pocitovat, smiat sa a milovat. Nie je predsa divom pocut spev vtakov? Vidiet ligot slnecnych lucov na hladine jazera? Nie je divom stretnut sa po mnohych rokoch s clovekom, ktoreho ste mali radi ale casom ste sa vo vire sveta stratili? Citit lahodnu chut bielej kavy? Smiat sa s priatelmi? A najvacsi dar – davat lasku druhym?

Publikoval: Jana | November 20, 2007

Spokojnost

Na prvy pohlad nikdy nedaj! Minule som bola u kadernicky… den po mne bola u nej mamina. A mamina pokracovala s kadernickou v rozhovore tam, kde som ja skoncila a kadernickin zaver? Hmm, ja som nevedela ze vasa dcera je taka cestovatelka, nuz viete, ona je taka na prvy pohlad utiahnuta, nesmela a posobi dojmom, ze sa cely zivot drzi za maminu suknu… Prekvapenieeee!

Veru, veru uz som toho celkom pekne precestovala…sice nie tolko ako Jess a Taylor ci ako Paul alebo Tomas, ale cosi som toho videla. Po prvych nadsenych zazitkoch, kde som sa naucila, ze vzdy sa prave v tom spravnom momente objavi ten spravny clovek, ktory pomoze, ze ludia nie su taki zli, ako sa hovori, prisiel cas rekapitulacie.

Tento rok som precestovala cast Kanady. Videla som krasne veci, milujem Montreal, stretla som novych zabavnych ludi a splnila som si zivotny sen. Bola som na Ostrove Princa Eduarda. Teraz ked sa tak pozeram dozadu, prave asi ten pobyt, kratky pobyt na ostrove ma naucil jednu najdolezitejsiu vec. Kazdy jeden je dolezity a je dolezite ako ho prezijes, je dolezite ako si ten den, okolie zariadis. Prechadzala som sa po Aleji Milencov, videla som Ligotave jazierko, dotkla som sa cervenej zeme, citila som chladny dotyk morskeho vanku… Prve momenty mozno boli trosku – hmm mozno som bola sklamana, lebo moja fantazia si to vysnivala trosku inak, ale prave na tom som si uvedomila, ze aj ta cesticka ktorou kazdy den chodite do prace, ci skoly ma svoje caro. Ani si neuvedomujeme aki sme stastni a spokojni kym o to neprideme. Viete si predstavit, ze by ste zrazu prestali fungovat bez vody, wc, mobilov, internetu… predstavte si, ze zrazu zastal cas a vy mozete robit cokolvek. Nemusite sa nikam nahlit, lebo nie je kam, nemusite nikomu telefonovat, lebo telefon nie je, nemusite nervozne cakat na email, ktory nie a nie prist… ste tu len vy! AK toto citate, dajte si 5 minutovu pauzicku a zamyslite sa nad tym.

Ludia na PEI ziju, zili dost odrezane od sveta a to najma v zime. Taku samotu si ani ja uz neviem predstavit a najma to “nepohodlie. A prave pri tom napada, ze ked clovek zastane, obzrie sa okolo seba, vytiahne sluchatka, uvidi okolo seba nieco nadherne, nieco co clovek nikdy nebude moct spravit – zadivajte sa na padajuce snehove vlocky, ako zo stromu pada suchy list na jesen, zapocuvajte sa do ranajsieho spevu vtakov a zrazu sa vam bude zdat ze sa ani nechcete vratit do toho zhonu. Mam otazku – ste stastni? ste spokojni? Jeden bilboard na zastavke hlasa, ze s peniazmi je zle, ale bez penazi este horsie. Ano mame mnohe veci, ktore som tu uz spomenula, nas zivot novou technologiou je dlhsi, ale je aj kvalitativne lepsi?! Nebolo tym “zaostalym” predkom akosi lepsie?

Zda sa vam, ze dnes hovorim skor filozoficky a nie osobne? Tak dobre, prejdem k sebe. Za posledne roky som uz niekolkokrat chcela zdrhnut z mojho rodneho domova… do Prahy, do USA, do Kanady ci Anglicka. Tam sa clovek ma lepsie, ma peniaze na satstvo, nie je to take stresujuce… Pravda. Ale vsade sa maka a nie je to lahke. V cudzej krajine budete vzdy cudzinec. Nehovorim o Prahe ci inom ceskom meste, ale o Anglicku, Amerike, Kanade… Zila som urcitu dobu v zahranici aj ked len 2x po 4 mesiace a bolo to super. Tento rok vsak zahranicie ukazalo aj druhu tvar – ked zacne ekonomika danej krajiny upadat, ludia sa na vas “pristahovalca” zacnu pozerat trosku inak…

Ako viete, prednedavnom sme sa prestahovali do rodinneho domceka. Mame tu krasne teplucko, pekne sme si to zariadili, pohodicka, klud… Je tu taki uzasni pokoj od vonkajsieho sveta, nikto od vas nic nechce, ste tu len vy a ked videte z domu na par krokov je les, par minut su hory… A po dlhej dobe som sa tu zacala citit spokojna a ako DOMA! A teraz snad prvykrat v zivote som si povedala, ze aj ked nebudem zarabat velke peniaze, budem musiet setrit na vsetko, chcem zostat tu v mojom rodnom meste. Chcem zostat v tomto domceku, na jar zasadit kvietky, poprehanat mozno buduceho noveho psika ci fenku, podvecer ked bude slnko menej palit spravit grilovacku a byt so svojimi priatelmi a mozno raz ked budem velka napisem knihu:) Napiste mi ako sa vam zije…

“Pane som ti vdacna za tento domcek, ktory ma prichylil v case nerozhodnosti, dakujem ti za zahradku a slnko, ktore sa odraza a ktore upokojuje moje srdce, dakujem ti za sny, ktore ozivuju moju dusu, dakujem ti za zdravie, bez ktoreho by som nemohla spravit nic, dakujem ti za maminku, s ktorou mozem vecer rozpravat a ku ktorej sa vzdy mozem vratit, dakujem ti za tatina, ktory prinesie vzdy nieco noveho, za brata, ktory obzivuje nase dni strestenymi napadmi:), dakujem ti za priatelov s ktorymi sa mozem smiat a ktori ma akceptuju taku aku som, dakujem ti za spev vtacikov, ktory ma zobudzaju, za zblnkot potocika, ktory sa ku mne prihovara kym pride moj autobus do skoly, dakujem ti za moju sestricku Natalyu a Connie, ktore na mna myslia a modlia sa k tbe za mna a prosim ta, aby kazdy jeden clovek nasiel ten pokoj a spokojnost, ktory mozes dat len ty! Otvor im oci, aby videli tvoju velkost a tvoju milost!”

Publikoval: Jana | November 19, 2007

O psickaroch

Nuz v naslednom odstavci ma asi najdete… kedze mi to bolo poslane vopred sa ospravedlnujem neznamemu autorovi za neuvedenie odkazu:

Jak poznáte, že jste pejskařem …

* granule jsou na vašem nákupním seznamu každý týden
* váš pes spí s vámi
* nosíte psí sušenky v peněžence nebo kapse
* venčení a výkaly vašeho psa se staly zdrojem konverzace pro vás a vaše okolí
* v autě nevidíte přes sklo, protože všude zevnitř jsou otisky čenichu
* máte 32 různých jmen pro vašeho psa. Nejvíce z nich nedává žádný smysl, ale pes jim rozumí
* máte rádi lidi, kteří mají rádi vašeho psa a pohrdáte lidmi, kteří ho rádi nemají
* když vy a pes onemocníte v jeden den chřipkou, psa ještě tentýž den prohlídne veterinář, zatímco vám stačí pár prášků z drogerie
* váš pes zestárne a je artritický, tak jdete kupovat dřevo a budujete mu malé schodiště, aby nemusel skákat do postele
* vůbec vám nepřipadne divné vylézt na dvorek a mumlat:”vyčurej se, tak už kakej.” Zatímco sousedi podezřele sledují vaše chování
* když zaspíte, raději nesnídáte, jen abyste vyvenčili psa
* vy jste jediný idiot jdoucí v silném dešti, protože váš pes potřebuje dlouhou procházku
* nepokračujete do dalších barů se spolupracovníky, protože pes ještě nejedl a musí ven
* vaše víkendové aktivity jsou plánované kolem procházek se psem
* máte zvláštní misku s vodou v ložnici, kdyby pes dostal v noci žízeň, ať nemusí daleko
* vaše mraznička obsahuje více masa pro psa než něco jiného
* nikdy nedokončíte kus bifteku nebo kuřete, aniž by to váš pes ochutnal
* sníh na dvorku odházíte cikcak tak, aby váš pes mohl dosáhnout všech svých oblíbených bodů
* pobýváte v psí části místního knihkupectví
* nepřestanete jíst, když jste našli v jídle psí chlupy, dokonce se ještě zděsíte, že se mu v poslední době nějak rozdvojují
* váš pes je hvězda vašeho internetového místa
* šperkovnice neobsahuje žádné drahokamy …. jen ty sponky pro psy
* váš hladový manžel přijde z práce, zvedne kryt z pánve na kamnech a říká, ” Je toto moje jídlo nebo psí jídlo?”
* váš hladový manžel jednou omylem ochutnal psí potravu a žádal o přídavky
* máte psí chlupy vlepené pod páskou na zabalených dárkách
* máte psí hračky a dárky ve vašem kufru
* máte několik fotoalb, všude jsou fotky psů, ale když chcete dětem ukázat pradědečka, nemůžete si vzpomenout, kde skončila ta fotka
* když jdete kupovat auto, vezmete si s sebou několik pravítek a měříte zavazadlový prostor, jestli se vám tam vejdou přepravní klece
* nasypali jste si popcorn do psí misky
* vytáhnete kreditní kartu a jsou na ní přilepené psí chlupy
* lidé v práci vám přestali nabízet kartáče na obleky, protože jim došlo, že jste zabitý případ
* doma máte psích pelíšků, žvýkacích hraček, obojků, vodítek, postrojů a přepravek na psy víc než máte psů
* když si necháte vyvolat film, není jediná fotka s člověkem
* po setkání s jinými pejskaři si během třiceti sekund zapamatujete jméno psa, ale jméno majitele si nezapamatujete, dokud se s ním nesetkáte aspoň ještě čtyřikrát
* nerozmýšlíte se dvakrát nad tím, zda máte dát svému psovi líznout zmrzliny ze svého kornoutku
* hovoříte o svých pejscích jako jiný o svých dětech či vnoučatech
* pokud jste připojen na internet, věnujete se vyhledávání novinek o psech všeobecně, o svém plemeni, prohlížením seznamů, fotografií, dotazů a odpovědí, chatů o psech, posloucháním zvuků, vyhledáváním chovatelských stanic a všeho co se týká psů
* když sáhnete do kapsy, vždycky vám vypadnou psí granulky, pamlsky a sáčky na sbírání hromádek
* na každého pejska, kterého potkáte na ulici se usmějete
* dlouze diskutujete s přáteli jak nejlépe zastřihnout psí drápky, ale vy sami jste ještě nikdy nebyli na pedikúře ani manikúře
* knihovnu máte přeplněnou knihami o psech a psích hrdinech
* za nejkrásnější okamžiky dne pokládáte dobu strávenou se svým psem
* díváte se na příšerné filmy jen proto, že se v masové scéně objeví asi na tři vteřiny vaše plemeno
* jediné na co se vás můžou všichni přátelé zeptat při setkání je otázka : Jak se mají psi ? nebo Kolik psů teď máte ?
* na svých novoročních přáních jsou jedině vaši psi (ostatní členové rodiny jen zřídka)

Publikoval: Jana | November 10, 2007

Prvý sneh

Tak takto to vyzeralo pred dvoma minutami…jupiii, prvy sniezik nam tu napadol

dsc01064.jpg

dsc01059.jpg

Publikoval: Jana | November 7, 2007

Bambi…vianocna nalada

Sedim pri pocitaci, popijam horuci cajik a za oknom poletuju snehove vlocky… Zimnu romantiku dotvara este nas strieborny stromcek na dvore, rozvoniavajuce kolaciky z kuchyne, ktore maminka upiekla a prijemne skladby znejuce z mojho pocitaca:) Dostala som vianocnu naladu… osobne si myslim, ze vianocnu naladu mozeme mat kedykolvek. Niektori dostanu vianocnu naladu pri otvoreni mandarinky, ini ked pocuju vianocne pesnicky alebo pri pozerani starych rozpravok. Kazdy ma svoj sposob. Preco sa tym vobec teraz v novembri zaoberam? Ved je este vyse mesiaca do Vianoc. Mozno je to vyvolane aj reklamnymi spotmi v televizii alebo vianocnou vyzdobou v hypacoch. Hmm, neviem voci tymto sposobom som trosku odmerana, nakolko si myslim, ze kludne staci ked zacne vianocna tematika tyzden pred mikulasom a nie dva mesiace pred. Ale nebudeme si kazit radost, vsak? Vcera rano som sa zobudila do teplej izbietky a zrazu som sa citila stastne a spokojne, nepotrebovala som absolutne nic. Bola som len stastna. Klud a pohoda. To nam v zivote obcas chyba. Nahaname sa za niecim co nemozeme dostihnut, a to nieco je len akysi tien… a pritom to podstatne mame stale pri sebe. O mesiac a cosi su Vianoce, ale mozem Vam povedat, ze ani nepotrebujem darceky, aj ked ich mam rada:)) lebo v podstate vsetko mam. Tesim sa najma na to, ze budem s rodinou v nasej novej kuchyni, pri stromceku, ktory bude nadherne svietit aj voniat (po mnohych rokoch budeme mat zivy stromcek), budeme pocuvat stare platne na gramafone a s ockom vyjedat rovno z plechu mamine vytvory. Proste pohoda.

Aby ste aj vy dostali pohodovu atmosferu pripajam par video pesniciek Bambi, ktory pre mna akosi patri k pohode a k Vianociam…neviem preco:)

1. Love is song

2. Bambi music

3. Bambi – Here I am

4. Bambi and Thumper – Anytime You Need A Friend

5. Bambi – There Is Life

Publikoval: Jana | November 3, 2007

TRAVEL PARTY – POZVANKA

Nuz moji mili, mnohi z Vas obdrzali prave v tomto momente email s pozvankou na TRAVEL PARTY, ktora sa bude konat 16. novembra 2007 o 16,30 v Ziline. Ak ste ju nahodou nedostali, napiste a podrobnosti napisem neskor. Pre tych ktori sa nebudu moct zucastnit, fotky zavesim:)) Tesim sa na Vas!

Publikoval: Jana | November 1, 2007

Car sharing

Nuz, kedze som doteraz este stale nemala cas na TRAVEL PARTY, podelim sa s Vami o skusenost z Montrealu. Ked pre mna na stanicu Berri prisla Isobelle, prisla autom. Nuz fajn a co je na tom. Nuz prekvapenie prislo, ked parkovala a povedala mi ze je to tzv. sharing auto. Je to modernejšia a pohodlnejšia verzia používania áut z požičovní. Firma alebo združenie vlastní automobily, ktoré dáva k dispozícii abonentom na vyhradených parkoviskách v meste. Fakturuje im potom poplatky za počet najazdených kilometrov a čas strávený za volantom. Aj keď musia užívatelia tejto služby väčšinou platiť paušálne mesačné alebo ročné poplatky, do určitého počtu kilometrov ročne (10 – 15 000 km) je to stále lacnejšie ako mať vlastné auto. Nemusia totiž sami platiť kúpnu cenu, servis, poistenie a ďalšie poplatky, pretože tie sú zahrnuté v celkovej cene a podelia sa o ne všetci užívatelia auta.
Vratim sa k pribehu, nuz a ked sme vystupili, vybrala zlty listok zapisala cas, ktory stravila soferovanim, zamkla auto a kluc strcila do skrinky na stlpe:) Ake jednoduche a prakticke…

Publikoval: Jana | Október 30, 2007

Hovawartik

Vcera vecer som sa len tak prechadzala po vlnach internetu (dost nezmyselna veta:)) a rozmyslala som len tak do dalekej buducnosti… keby som chcela psika tak akeho. A objavila som mojho noveho psika, ktory je strasne super! Posudte sami:

Povahove vlastnosti Hovawarta (prevzate z: http://hovawart.sk/)
“Vďaka tomu, že hovawart sa nestal “módnym” psom nedošlo k jeho prešľachteniu. Dospelý hovawart so štandardne vyvinutými vlohami a správne vychovaný je pokojný a vyrovnaný pes, ktorý v prípade potreby dokáže tvrdo zasiahnuť na obranu svojho pána a jeho majetku, ale nevyžíva sa v hryzení. Stráženie, ktoré má v názve, má vrodené. Na svojom teritóriu aj bez výcviku výborne stráži. Ostražito reaguje na čokoľvek podozrivé, ale zbytočne nešteká, cudzích ľudí na svojom teritóriu za prítomnosti svojho pána nenapadá. Mimo svojho teritória sa k cudzím správa zdržanlivo, ale nie nedôverčivo, či agresívne. Typická pre hovawarta je úzka väzba na pána a jeho rodinu. Hovawart nemá sklony k túlaniu, verne sa drží svojho domu a na prechádzkach svojej “svorky”. Dokonca aj jeho lovecký pud je touto väzbou a správnou výchovou potlačený. Výborne sa správa k domácim zvieratám. Dobrý vzťah má k deťom, je tolerantný. Jeho správanie vždy závisí od toho, ako bol vychovaný a aké má skúsenosti. Avšak každá psia tolerantnosť má svoje hranice a preto aj deti musia vedieť, že nie všetko si môžu k psovi dovoliť. Hovawart nemá rád samotu, celodenný pobyt v koterci mu neprospieva. Aj pes chovaný voľne na záhrade potrebuje každodenné prechádzky, aby získaval skúsenosti a od šteniatka sa stretával s inými psami, čo je podmienkou pre správny vývoj jeho sociálneho správania. Veľký význam pre dobrý rozvoj povahových vlastností má kontakt s rodinou, spoločné hry, jeho prítomnosť pri pánovej práci i odpočinku a sprevádzanie pána všade tam, kde je to možné.”

Fotos (prevzate z vyssie uvedenej linky):
Hovaward v dospelosti

stena Howarta

baffin10t_1.jpg

Hovawart

Publikoval: Jana | Október 28, 2007

Novy domov

Nuz, som prestahovana. A viem, ze s rodicmi sa uz v zivote stahovat nebudem… clovek by neveril kolko dokazu 4 ludia nazhromazdit v 4 izbovom byte za 26 rokov:))) Veru s bratom sme si trosku aj ponadavali ked sme stahovali…veru namakali sme sa ako blazni a to nehovorim o tom ako sa namakala mamina. Tymto pred nou skladam klobuk dole. Ja som do toho este dost ochorela, takze som mala problem prejst par schodov a nie to este nosit. A prichadza dalsia pochvala a podakovanie Janke Zeri, ktora nas zahranila:) Dakujeme. Ocino ma na stahovaniu tiez leviu podiel kedze kazdy vikend sa trepal z dialky aby sme to zvladli prestahovat a ked uz som pri dakovani tak aj brat obetoval par vikendov a videli sme ho castejsie ako je normalne:) A chcem este dat pochvalu aj Oli, ktora sa starala o mna pocas choroby a chodila na prednasky a pritom mi este pomahala zariadit moj novy domov. Takze stahovanie je za nami a ukladanie pred nami…

Uz mnoho veci je ulozenych na svojom mieste, moja izba je uz viac menej zariadena, ale este treba dotiahnut hromadu veci aby to bolo miesto o ktorom by sa dalo povedat ze je super:) Ale ja moju izbu lubim uz teraz. Kedze je velka, nejedna sa len o spalnu ale aj o pracovnu a obyvacku:) Dufam, ze to bude miesto, kde budem nielen pracovat ale prijimat konecne aj navstevy, kde budem moct snivat a tvorit. Uvidime… a najma dufam, ze tu budem dlhsie ako pol roka:)) Ak ano, slubujem ze si opatrim noveho hafana a dokonca si davam zavazok ze v tom pripade ho aj vycvicim:)))

Publikoval: Jana | Október 28, 2007

Moving – stahovanie

You know I moved to new house:) But while my house start look beautifull my life was so crazy:) You can see below:
————
Ahojte, urcite viete, ze som v poslednom obdobi bola viac menej nedostupna a to nielen kvoli chorobe ale najma kvoli stahovaniu. Nuz zivot bol dost hekticky a takto to vypadalo :)

My empty room:
izba.jpg

Our lunch:
jedenie.jpg

Our bathroom in new house:) :
kupelka.jpg

Our “wardrobe”:
satnik.jpg

Our “new” bedroom:
spalna.jpg

My old “block of apartments” – our flat:
panelak.jpg

My PC and my mum:
pocitac.jpg

Sweet dreams:
spanok.jpg

My old workroom:
veci.jpg

My old view from my room:
vyhlad.jpg

vyhlad2.jpg

Publikoval: Jana | Október 23, 2007

Zaujimave linky

vazeni, kedze asi mnohi z Vas presne ako ja navstevujete nemenovanu instituciu:), mozno Vam pomoze nasledovny zoznam celkom slusnych liniek na tvorbu vo photoshope a podobnych zalezitostiach:
1. CI
http://www.logoorange.com/text-color-contrasts.php
http://www.cidoc.net/cat_discussions.html
2. Photoshop
http://www.melissaclifton.com/tutorial-vector.html
http://www.smashingmagazine.com/2007/01/12/hand-picked-photoshop-tutorials/
http://www.khulsey.com/student.html
http://www.heathrowe.com/Tutorials.asp

…. dalsie pribudnu aj po vasich tipoch

Publikoval: Jana | Október 23, 2007

Chybove hlasenie 404

Urcite ste sa mnohi z Vas stretli s chybovym hlasenim 404…hmm, neviem ako vy, ale mna to vie poriadne nastvat ked nieco podobne stretnet cestou po svete internetu. Ale, na nete nemusite objavit len suche klasicke hlasenie o chybe 404… Smashing Magazine vyhlásil dizajnérske preteky, do ktorých mali ľudia prihlásiť najlepšie chybové hlásenia 404- mne sa pacili prave tieto:
1. hmm, toto mi pripomenulo moje cestovanie na PEI v Kanade…tam sme ale narazili na hlasku ze most je prec:)
404.jpg

2. no keby sa mi toto objavilo, prva myslienka by bola, co som zase zhnojila:)))
galiacho.gif

3. toto by urcite potesilo mojich drahych kolegov mediamatikov:)
nextwave.jpg

4. zaujimave riesenie:
rainfall.gif

5. kresbicka na zaver:
sudpende.jpg

Publikoval: Jana | Október 12, 2007

Photos

The photos from WAT USA 2007 are uploaded below:

Publikoval: Jana | Október 5, 2007

Wedding photo

I promise you that I put a wedding photo from wedding of my Natalya:
Host unlimited photos at slide.com for FREE!

Publikoval: Jana | Október 5, 2007

Nova Reklama SONY

Pamatate sa na uzasnu reklamu ked domy “vybuchovali” farbami? Islo o reklamu SONY. Tentokrat domy a valiace sa lopticky nahradili zajaciky:)) Prinasam z youtube ako sa tato reklama SONY natacala. Start reklamy je 5.10 a to je teda dnes!!!!

Pre tych, ktori prisli o video ako natacali predchadzajucu reklamu:

Publikoval: Jana | September 23, 2007

…smer Weirs Beach

Cestovanie dopadlo na jednicku s dvoma hviezdickami:) ale to uz viete. Dnes rano o piatej som stopla busik smerujuci na letisko v Halifaxe. Vecer predtym som s Jessikou rozmyslala, ci ist o piatej alebo o siestej, ale po skusenosti s autobusom z PEI, ked som zaspala:)) rozhodla som sa pre skorsi variant… vdaka Bohu. To co nasledovalo na letisku bolo ako v zlom sne.

Kedze jedine vstup do USA je vsade oddeleny, vystverala som sa s mojim drobnym tazkym kufrikom na druhe poschodie v letisnej hale, ze sa idem check-in:) Vytah nefungoval ako vzdy ked ho potrebujete:), v hale som si vytlacila za mensej pomoci letenku a ze idem odbavit kufor. Hmm, uz som zacala chytat depku ked uz ten ujo mal problem s mojimi vizami… vsetkym vadilo to, ze koncia o dva dni. Takze po konzultacii s jeho supervisorom oznacili moju tasku teda kufor za specialny:) aby ho rychlo nasli keby nieco… potom nasledovala, ani neviem preco, asi preto ze som bola specialna, dvojita prehliadka kufra! A nasleduje zabavna cast…

Po predlozeni pasu so vsetkymi dokumentmi, ktore som mala mat podla CIEE zrazu nastal rozruch. “Vase viza koncia o dva dni! Co mate na podlozenie, ze odidete naspat na Slovensko! Ak nic nemate, je nam luto, ale nemozeme Vas vpustit do lietadla!” Nuz co som asi take mohla mat na podlozenie ze idem spat na SR…nic. Keby mi v agenture povedali, ze si mam zobrat do Kanady vsetky doklady aj s letenkou, pripravit specialny itinerar cesty a potvrdenie zo skoly, ze sa musim vratit (apropo toto vsetko som posielala pre Kanadu:)) tak si to rozhodne zoberiem a tym by som si usetrila cas aj nervy. Ale nieee… Dve hodiny! som diskutovala v anglictine o tom, ze som student a ze sa musim vratit na SR, vysvetlovala som im, co vlastne su J1 ze aj ked uplynu viza mozem v USA 1 mesiac cestovat… to im nikto nepovedal???! Dopadlo to tak, ze som rozpravala so supervisorom supervisora prveho supervisora:))) a ked uz som im chcela povedat nech na to kaslu, ze uz mam toho plne zuby a ze si radsej prebukujem letenku z Bostonu na Halifax, suhlasili s mojim navratom do USA s tym, ze mam u nich zapis a ze im musim zaslat taky maly listocok, ktory mi dali s potvrdenim od bostonskeho oficiera:) ze som odcestovala naspat na SR a potom ten moj zapis daju prec:) Popritom ma stihli prehladat odhora az dole a opatovne aj treti krat moj kufor:)

Potom som stastne pristala v Bostone, ruksak na plece, kufor do ruky a behoooom na South Station na busik do mojho draheho Weirs Beach…

Publikoval: Jana | September 20, 2007

…cestovanie

…pomaly koncim cestovanie a stale mam pocit, ze som este ani nezacala. Veru, uz budem druhy tyzden na cestach a momentalne sa nachadzam na Ostrove Princa Eduarda v Kanade. Cestovanie prebieha nadmieru a necakane uzasne, aj ked uz som v ramci moznosti unavena:) A ake su momentalne moje dojmy z ciest…sorry Leni, fotky pribudnu neskor nakolko nemam so sebou kablik na stiahnutie fotiek:))
1. Montreal = hned od prvej sekundy toto velkomesto milujem! Je a bolo uzasne prist konecne po vyse troch mesiacoch do mesta, ktore je tak uzasne europske:) Vsetky tie svetla v noci, ruch velkomesta… grafikony pre dopravu boli tak podobne tym prazskym, ze som nemala absolutne ziadny problem pohybovat sa po celom Montreali. Na druhy den, neviem preco, ale ludia ma zastavovali a pytali sa ma na rozne cesty a ja som im mohla pomoct. Nie je to uzasne. Samozrejme, ze som uz po troch dnoch mala z mesta trosku debku a tak som sa osviezila telefonatom s mojimi priatelmi. Myslim, ze aj vy budete milovat Montreal ak tam niekedy zavitate. Ak sa tam nahodou chystate dajte vediet a dam par tipov na super naj kavu, bagels, zmrzlinu… a nezabudnite navstivit Outremont. Upozornenie: Kanada ma byt sice anglicko-francuzska, ale zial pre tuto oblast to neplati. Anglicky sa sice dohodnete, ale pripravte sa na 24 hod. franinu:) Naj slovo, ktore sa naucite je SORTIE co znamena EXIT:)

2. PEI alebo v minulosti ostrov svateho Johna = hmm, presla som skoro cely ostrov, nasoferovali sme viac ako 460 km, s dalsim autom som presla dalsich 400 km krizom krazom…dojmy. Pockajte na fotky. Ak neviete nahodou cim je znamy tento ostrov tak je to spisovatelka Lucy Maud Montgomery a jej kniha Anna zo Zeleneho domu. Presla som snad vsetky miesta, ktore sa jej tykali, precitala som jej zivotopisy a nafotila tonu fotiek. Nuz, niektori sa ma pytaju ci som sklamana… nuz mozno vy ktori sa tesite prave na toto, mozno budete, ale ja nie som. Uvedomila som si totiz jednu dolezitu vec,ale to si necham na neskor:) Musite si ma objednat na kavu aby ste sa ju dozvedeli…resp. caj je lepsi:) Co sa tyka ubytka, byvam v tak uzasnom hosteli ze mi nebudete verit. Je tu taka priatelsky-rodinna atmosfera, byvam na izbe s tromi dievcatami a s dvoma som sa celkom skamosila:) Jedna je zo Svedska a druha z Japonska. Rozpravala som sa aj s par ludmi z Tanzanie co bolo zaujimave, proste sa tu zisiel cely svet a ludia, ktori vlastnia tento hostel su naprosto uzasniiiiiii. Urcite ked sem pridete budete chciet byvat len tu:)

3. Halifax = hmm, este neviem, ale uz sa nan tesim

Nuz, nacestovala som sa paradne vela…mam pocit, ze som len soferovala, sedela vo vlaku, autobuse… Vlaky a ich sluzby su tak neuveritelne super, ze asi budem mat problem ked pojdem domov Praha-Zilina:)) Je zaujimave, ze ked takto cestujete zrazu sa na vzdialenosti a velkost miest divate rozne. Keby mi niekto doma povedal, ze len tak na jeden den budem soferovat 460 km tak mu poviem, ze mu sibe…ved to je straaaaasne vela. Ale teraz, pohodaaaaaaa. Velkost miest? Ked som prisla z Montrealu, Charlottetown sa mi zdal takyu prtavy prtavucky, ale po dni cestovania po ostrove a navstiveni “miest” ako White Sands, ktore ma okolo 500 obyvatelov sa mi zdalo toto mesto ako velkomesto… a Zilina je super velke mesto:) Pocas cestovania si clovek aj uvedomi, aky je vdacny, ze ma kde spat, ze ma co jest:) a najma ze doma ma sprchu a zachod bez toho, aby musel uvazovat kedy sa pojde sprchovat alebo co bolo v Montreali, rozmyslat ci ist skor na WC alebo do sprchy, kedze voda nefungovala ako mala:))) Takisto si clovek uvedomi, aky je vdacny za to male prtave Slovensko a za malu sibnutu rodinku:)) ze sa mas kde vratit:) Nuz za toto cestovanie som skusila vela, videla vela, vela veci som aj odmietla:) naozaj nechcite vediet o com hovorim … a este vela veci mam pred sebou. A uz sa na Vas strasne moc tesim a nesiem mnohym z Vas maly darcek…ospravedlnujem sa uz dopredu tym, na ktorych som zabudla:( Dovidenia – uvidime sa 27.9 o 8.00 v skolicke, ti ktori nie su mojimi ctenymi spoluziakmi, dovidenia niekedy nabuduce na dalsich cestach a nezabudnite ze pribudnu fotky…vela FOTIEK!!!!

Publikoval: Jana | September 11, 2007

seriozne problemy…

Pred dvoma rokmi ked som odchadzala do Statov mala som jeden velky ruksak – cca 18 kg oblecenia a kozmetiky. Ked som sa vratila domov, moj ocko sa nezdrzal smiechu ked ma zbadal na letisku:) Obrovsky batoh a este vacsi kufor:)) No neviem co povie tento rok:))) Ludia mam seriozny problem… ale tento problem maju asi aj ostatni studaci, ktori sa vracaju domov po 3/4 mesiacoch. Ked ste tu, ani si neuvedomujete kolko veci mate az kym sa nezacnete balit!!! Nuz dnes sme boli v Tiltone, kde som si nakupila par veci, fakt som si nekupila tonu veci! to az po cestovani, ale v tom pripade to budem musiet asi poslat postou:) Preco? Moj obrovsky kufor je totiz uplne plny a to sa obavam ze prekracuje 23kg limit do lietadla! Moj druhy ruksak je tiez do polky plny a to v nom nemam este veci, ktore beriem na cesty po Kanade a to je ich tiez slusna kopka:) Pomoooooooc:) Takze mozno ocko, ked pre mna prides na letisko v Prahe, budem mat obrovsku kufor + obrovsky batoh na chrbte + kufor dovnutra lietadla:)) Dufam, ze nieeeee… Dyan z nas mala opat raz zabavu….Kris si totiz musela kupit kufor navyse:) Ako kazdy rok. Ale este nie sme na tom tak zle ako Alina minuly rok. Ta mala 2 obrovske kufre + 1 kufor do lietadla + musela postou poslat 1 kufor+1 balik:))) To mu sa hovori cesta spat domov:)

A teraz z ineho sudka:) Uz len den a odchadzam na cesty. Veci mam pobalene v Nicolinom uzasnom nie velkom kufri:), listky na autobusy, vlak, rezervacie a podobne veci mam pripravene, este zbalit par drobnosti do ruksaku a mozem vyrazit. Pravdupovediac sa mi tam az tak nechce:( Clovek ked cestuje sam musi mysliet na milion veci, aki budu ludia u ktorych byvam, ake budu mesta, mam dost penazi?? Neviem ako ostatni cestovatelia:), ale ja som dost nervozna a ustrachana ked idem cestovat aj pocas cesty. Pre mna je to totalne cas, kedy musim doverovat Bohu na 100% lebo on jediny sa dokaze postarat! Ja si mozem zariadit veci akokolvek uzasne, ale ked v tom nie je On, tak je to katastrofa!! A cas kedy cestujem v autobuse, vlaku je naj cas na citanie Biblie, pocuvanie chval je to cas kedy vas nic nerusi! A je to uzasne. Pls, modlite sa za mna, za cestovanie aj za cas kedy budem s roznymi ludmi a ktorym budem moct povedat o Bohu! Dakujem

Publikoval: Jana | September 8, 2007

nove foto

Aby niektori z Vas neboli ukrateni o najnovsie foto, prinasam nizsie…Leni viem, ze po dlhsom case, tak dufam, ze potesi… Fotky su spravene z tejto noci, ked sme sa lucili, teda este nie uplne ale predsa…kecali sme, fotili sme:)) Taka mensia party… su na nej ludia z mojho hotela ktorych mam naozaj rada:)
Alexandra and IIoun and ISpolocna fotospolu.jpg

Publikoval: Jana | August 31, 2007

…cestovanie prichadza

Tak uz len tyzden a koncim s pracou:) Jupiiiiiiiii. Teda nie ze by som mala nieco proti praci, ale uz som viac menej z nej unavena:) Teda najma ak beriem do uvahy, ze som dneska upratovala opat chatku 8, ktora nikdy nesklame:))) Este ma, teda nas s Cristinou cakaju spolocne ranajky v utorok, na ktore sa strasne tesim. Vcera sme sedeli na terase do polnoci a kecali sme a vzajomne sme sa povzbudzovali v “nasich zivotnych udeloch”:) a dohodli sme sa, ze musime spolu este nieco podniknut:) Tesim sa na ranajky lebo budu v mojej druhej praci v Naswe, uvidime co si dobreho dame:))

Moje cestovatelske vizie vyleteli hore kominom a tak teraz nanovo zostavujem itinerar cesty:( Ale sa celkom tesim, najma ked vidim obrazky na nete:) Quebec vizera straaaaasne moc dobre aj ked to bude necakana cesta a necakany vydavok:( ale preco nie.

Takze co ma vlastne caka? Nuz presny rozpis stale este nemam, lebo cakam na par odpovedi, ale vizera to nasledovne:
12.9 Montreal
14.9 Quebec
16.9 Montreal = stretnutie a odchod vlakom do Monctonu
17.9 Moncton
18.9 PEI
21.9 Halifax
23.9 Boston
24.9 Manchester – Weirs Beach
26.9 ZILINAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA:))))

Aj ked sa to nezda je toho hodne, najma na rozmyslanie…doprava, ubytovanie, atrakcie, strava… fuuu hodne, prosim modlite sa za mna, za bezpecnu cestu aj za ludi, ktorych stretnem, teda u ktorych budem byvat. V Montreali byvam u jednej sympatickej holciny, novinarky a budem mat rozhodne zabavu v prvu noc, kedze do Montrealu ak odideme nacas, do Montrealu pridem vecer o desiatej a caka ma cesta do mojho bydliska – dva prestupy metrom:) Uz teraz lutujem cloveka v metre, ktory mi bude musiet vysvetlit ako mam upit listok – haha, ak si niektori z vas spominaju na moje rozpravanie s bostonskou dopravou, vedia ze story je zarucena:)

Ak nahodou viete o niekom, kto aktualne byva v niektorom z nasledovnych miest, dajte vediet:)

Publikoval: Jana | August 25, 2007

Leto je prec…

Leto je prec. Preco, pytate sa? Nuz, ked som sem prisla Nicole pracovala este tyzden v skole a potom sa stala nasim managerom:)) Teraz je cas vratit sa spat do skoly, takze vcera nas uvitala rano oznamom, ze bude robit inspekciu izieb:) Ako vzdy moja izba bola cistunka, nepytajte sa ma ako som to spravila:)), lebo cista rozhodne nebola… To ze “leto” je prec, teda skoro, ukazuje aj nas rozpis. Cristina pracuje este tyzden, ja dva tyzdne a Ioun 2.5 tyzdna… Aj ludi ubudlo, studaci odchadzaju, party prichadzaju:) A co noveho? Nuz mame tu teraz maskota, ktoreho rozhodne nechcem stretnut – mame tu macka:) Akurat dnes nam Dyan hovorila instrukcie ked ho stretneme, ona ho stretla rano pri nasom Toweri…

Staršie články »

Kategórie

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.