Publikoval: Jana | november 29, 2007

Zimne prechadzky

Ked sa slnecne luce opreli do priezracneho skla na mojom okne a moj pocitac zalial vodopad zlatych lucov, zavrela som ho a s neskonalou radostou som sa vybrala s mamcou na kratku prechadzku do prirody.
Dobre som spravila. Po nekonecnych natahovackach so skolou a s vedenim, kde rezignuje snad kazdy, po prebdenych nociach pri rozsvietenej obrazovke pocitaca, po snad tisicej strane rozcitanej odbornej knihy na diplomku, som zavrela dvere na izbe a s hlbokym nadychom som zisla do narucia slobody.
Obliekla som si teplucku ciapocku, salik, rukavicky a boticky:), zamkli sme s maminkou dvere a huraaa svet vitaj. Pomalym krokom sme presli cez labilnu lavku nad zurciacim potokom. Vyskrabali sme sa na kopec pod horou a potom pomalou chodzou sme vstupovali do bran lesa dalej a dalej. Chvilu sme kracali v tichu a les sa nam prihovaral jemnym sevelenim poslednych listov, ktore akoby nahodou zabudli odpadnut pocas jesene. Z poza kopcov k nam dolahol stekot dedinskych sibalov – psov, ktori si ani na minutku neoddychli od strazenia ich rodinnych hniezd. Ako sme tak kracali citila som sa silnejsia a silnejsia, presne tak ako Colin v Tajnej zahrade,ked pocas doby v Tajnej zahrade povedal Mary: “Ja budem zit!” Pocas chodze ma napadalo nespocetne mnozstvo myslienok a jednou z nich bola kratka spomienka na Aleju milencov na Ostrove Princa Edvarda…
Po hodinke zdravotnej prechadzky sme sa vratili spat do reality a do nekonecneho kolobehu pracovneho dna. Ale vratili sme sa plni sili a pokoja, ktore nam Boh doprial pocas tej kratkej a napriek tomu dlhej prechadzky. O nieco neskor som dostala email, ktory nebudem cely prepisovat, ale podstatou bolo, ze castokrat sa pozerame na rozne “divy sveta” – ludske vytvory – a pritom nevidime divy, ktore nas oblkopuju kazdy den a su nasimi spolocnikmi. A ake boli divy sveta podla jedneho dievcatka: vidiet, pocut, zazit dojatie, citit chut, pocitovat, smiat sa a milovat. Nie je predsa divom pocut spev vtakov? Vidiet ligot slnecnych lucov na hladine jazera? Nie je divom stretnut sa po mnohych rokoch s clovekom, ktoreho ste mali radi ale casom ste sa vo vire sveta stratili? Citit lahodnu chut bielej kavy? Smiat sa s priatelmi? A najvacsi dar – davat lasku druhym?


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

Kategórie

%d bloggers like this: