Publikoval: Jana | január 22, 2008

Nové bydlisko

Hned na uvod sa pochvalim, ze uz mam po skuskach a vysledky su viac nez uspokojive:) Minule som cestou na keramiku rozmyslala o mojom novom domove. Ked som bola mladsia, teda resp. ked som bola na strednej skole, nevedela som si ani predstavit, ze by som byvala v tomto dome. Nie je to sice daleko na zastavku,ale predsa MHD sa nezaprie a je to tu dost biedne. Kamarati su daleko, vecer len maximalne autom… mnohi z vas to poznaju. Nuz a teraz tu predsa len byvam a rozmyslam, ako som len mohla zit v panelaku. Viete co mam najradsej na byvani v novom domove?

1. Rano ked sa zobudzate, pocujete hlas kohuta… ano kohuta. Niekomu by to slo na nervy, ale ja mam rada jeho kokrhanie. Je to oznamovanie noveho dna, dalsi den milosti, ze som mohla vstat a ze ma caka dalsi krasny den.

2. Druhou vecou je cesta na zastavku. Zastavka mojho autobusu je pri potoku. A preto vzdy odchadzam omnoho skor akoby som mala:) Stojim na zastavke a pocuvam sumenie padajuceho potoka, rozmyslam ako toto miesto asi vyzeralo predtym nez prisli ludia – ved oproti sa nachadza vrba. Jednotlive stromy sa vam prihovaraju a rozpravaju vam svoje vlastne pribehy.

3. Ticho. Spociatku to bolo pre nas divne, ticho…ticho… Ziadne hucanie prehravaca, radia odvedla, ziadne splachovanie zachoda, kriky, hadky, fetovanie pri dverach…Proste klud, pohoda. Tym, ze je zima nas vecer vizera tak, ze si zapalime v krbe, pozerame do neho a pocuvame praskot polien. V pripade ak nie je nic v telke, co je vacsina casu… pustime si stare platne a pocuvame, pozerame stare fotky a objavujeme poklady nasich predkov. Kolko sa len clovek dozvie z vytrhnutych starych listov novin, zo starych zozltnutych fotiek, z listov ktore posielal stary otec starkej ked spolu “chodili”.

4. Susedia. Kedysi ked som bola mensia, v panelaku boli super vztahy… rodicia chodili k susedom oproti na kavicku, kolacik, hrali sme sa s ostatnymi, pomahali sme si… neskor sa mnohi odstahovali a ti co zostali, postupom casu a problemami sa odtiahli a hrubo povedane, keby ste zomreli vsimli by si to jedine podla zapachu z bytu. Po prestahovani sem bolo pre mna smiesne zvykat si na to, ze len co vystrcim nohu z dveri, uz ma sused zdravi, pyta sa kam idem, co mam noveho… v pripade ak nahodou nieco opravujete, zacne vam kafrat do toho ako by ste to mali robit popripade vam ponukne pomoc.

Ano, zijem na dedine. Na dedine, kde mnohi by nechceli byvat. Nuz ano ma to mnoho nedostatkov a malickosti, ktore mozu obcas skomplikovat zivot, ale veru, tu sa cas zastavil a vladne tu pohoda, nikto sa nenahli… a napriek tomu cas leti… ale ved co mame zo zivota?! Pachtime sa za roznymi vecami, aby sme mali najnovsi notebook, mp3 prehravac, fotak, oblecenie, ale akosi nam unikaju podstatnejsie veci…


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

Kategórie

%d bloggers like this: