Publikoval: Jana | august 7, 2008

Share

Zdielame fotky, filmy, príspevky…zdielame svoje pocity. Chceme mat co najviac priatelov a znamych. Nase facebookove a myspace konta praskaju vo svikoch od pridanych priatelov, znamych, skupin… Ale do akej miery ideme do hlbky. Nie je to len zdielanie povrchnosti a nerealnosti?! Kolko ludi z mojej komunity naozaj chce vidiet moje najnovsie fotky ci zazitky?! Orientujeme sa na net miesto na realny svet. Nemyslite si, ze ja som ina. Som rovnaka. Mala som vsak stastie na to, ze som narazila na osobu, ktora sa skutocne o mna zaujima. Napriek vzdialenosti niekolko tisic kilometrov sme sa aj stretli a sme naozaj take ake sme. S dobrymi i zlymi vlastnostami.

V beznom zivote sa najcastejsie zdielam so svojou maminou. V poslednej dobe sme si tak na seba navykli, ze mi bolo az smutno, ked dnes odisla prec. Je to len na par dni, ale zrazu mi chyba. A nie je to len o to, ze tu bola ked som potrebovala, ze nakupila presne to co sme potrebovali… Ide tu o viac. Za tie posledne dni sme sa stali, dovolim si nazvat to – kamaratkami. Stale je tu respekt dcery k matke, ale vztah nadobudol novu dimenziu. Zacala som sa zverovat so svojimi nazormi a starostami prave jej. Predtym by mnohe veci zo mna nevypacila ani heverom, ale teraz sama dobrovolne s nou diskutujem o mnohom. Uz som zvykla na nas pokojny zivot. Na nase spolocne ranajky a poranajkove blbnutie so psom, na vecerne pokecy v obyvacke a najma na nase dlhe prechadzky vecer. Prechadzame sa po nedalekych lukach, pozerame na zapad slnka a ja som spokojna. Je tu niekto kto pri mne stoji, kto ma miluje a kto ma neopusti a neodhodi ako nepotrebnu, ked nezdielam rovnaky nazor. Je pri mne ked sa citim osamela…

Mozete si mysliet, ze som “domased”, ktory sa drzi maminkinej sukne. Ale tu nejde o to. Ide tu o to, ci mate v tomto svete niekoho o koho sa mozete vzdy opriet, kto vas vypocuje, s ktorym sa mozete porozravat a zasmiat sa. Ci mate niekoho, kto bude pri Vas sediet na luke a pocuvat to ticho.

Podla zapiskov viete, ze som celkom slusne pocestovala svet. Niektore cesty chybaju a niektore su tu zvecnene. Hladala som nieco nove, nieco lepsie a ked som sa dostala na miesto, po ktorom som vzdy tuzila, zistila som jedine. Moj domov je tu. Nie je to ruzove, ludia sa tu nespravaju tak ako to ja povazujem za normalne, ale som tu a som doma.


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

Kategórie

%d bloggers like this: