Publikoval: Jana | marec 16, 2009

Marley a Ja

Práve som sa vrátila z kina, kde dávali film, na ktorý sa tešíme už mesiace:) Film natočený podľa knihy o najhoršom psovi:D Na film sme šli kvôli tomu, že aj ja a moja mamina sme ľudia oštítkovaný štítkom “psíčkar”. Ak si teraz myslíte, že budem hovoriť len o filme alebo o svojom psovi, mýlite sa. Budem hovoriť aj o zodpovednosti. Ako som prišla práve k zodpovednosti? Čo to má čo spoločné s filmom a psom?! Veľa. John aj jeho žena si vo filme zaobstarali psa. Obyčajné psa, z ktorého sa neskôr vykľul ten najhorší pes na svete – Marley. Po čase prišli deti… malé deti a veľa starostí o ne. Muž v práci, uplakané deti a k tomu pes, ktorý demoluje všetko čo vidí. V jednom okamihu prasknú Johnovej žene nervy a povie dosť! Pes musí z domu. Svoje rozhodnutie však po pár záberoch zmení. Prečo! Nebolo by jednoduchšie zbaviť sa psa, ktorý je len na príťaž?! Veď to nie je človek! Nebolo by lepšie ho dať späť alebo niekomu inému…??? Zrazu by sa mohli viac starať o svoje deti, mohli by chodiť na prechádzky bez toho, aby ich šialený pes bežal, skákal a hrýzol. Cesta autom by už nebola taká “dobrodružná”. Svet by bol krajší a lepší a najmä jednoduchší. Oni to nespravili! Prečo? Aj napriek tomu, že mnohí kritici filmu vyčítali prílišnú sentimentalitu záveru, filmári povedali v záveri to najdôležitejšie…

Pes. Živý tvor, ktorý má chvost, štyri laby, uši a oči. Mnohí nechápu a krútia hlavou. Čo na ňom ostatní vidia. Ich názor im neberiem. Ja tiež nemám rada napríklad hady a iní áno. Raz mi jedno dievča povedalo, že nechápe ako sa niektorí ľudia krútia okolo svojho psa ako okolo detí. Že je to choré. Keby sa radšej venovali ľuďom! Veď koľko detí trpí alebo túži mať vlastnú rodinu, kde by bolo milované. Mali by sme na psov zabudnúť a venovať sa ľuďom. Pes by mal byť len vonku, žrať a strážiť. Má pravdu. Ale len sčasti.

V súčasnosti je moderné, že keď nás začne niečo obťažovať, brať príliš veľa času a energie bez toho, aby nás to bavilo, alebo ak nás to začne nejakým smerom obmedzovať je potrebné spraviť jednu jedinkú vec. Je potrebné to zahodiť, skončiť a ísť ďalej. Zábava skončila. Takýto príklad ukazujeme deťom. Ukazujeme, že nie je potrebné prebrať zodpovednosť za niečo alebo niekoho. Neviete o čom hovorím? Nuž v x článkoch som písala, že mám psa. Môj pes ma stál veľa času, energie a občas nervov:D Čas, ktorý som predtým venovala ľuďom som zrazu presunula na psa. Minule sa ma niekto spýtal čo mám nového. Moja odpoveď – nič také:) Vedela som, že nie je zvedavý na to, že Eston prestal ťahať, že ho baví vyhľadávanie a výcvik ako taký. Chvíľku sme sa rozprávali a ja som len povedala pár faktov: Eston je enegická pes, ktorý potrebuje veľa veľa pohybu. Vypĺňa môj čas na 100% a už skoro nemám čas na nič iné. Možno som si pri tom povzdychla a mysľou mi prebehla myšlienka, čo všetko by som mohla robiť, keby ho nebolo alebo keby sa o neho staral niekto iný. Na môj slabší povzdych prišla stručná odpoveď resp. otázka… Nerozmýšľali ste, že ho dáte preč, keď vás stojí toľko času? Tá otázka ma zložila. Nikdy by ma nenapadla.

Hej vy! Áno vy s tým dieťaťom, čo práve búcha päsťami o betón – rozmýšľali ste, že ho dáte preč? Možno v stave zúfalstva vás napadlo, že sa ho “zbavíte”. Ale nikdy to nespravíte. Prečo? V čom je taký rozdiel – dieťaťa sa nikdy nezrieknete aj keď robí neplechu, bere Vám čas ale psa áno. Dieťa je človek. Je to moja krv. Moja budúcnosť…. Kto je pes? Za svoje dieťa mám zodpovednosť, vieš koľko hodín som strávila pri jeho posteli keď bol chorí, aké to bolo keď spravil prvý krok, prvýkrát sa usmialo, namaľovalo prvý domček… Museli ste sa vzdať mnohých svojích vecí. Nehovorte, že nie… prišlo to proste samo. Vaše kamošky, kamoši nechápu prečo ste si na krk zavesili decko! Prečo sa ho radšej nevzdáte a nevrátite sa späť. Pretože ho milujete a cítite sa byť zodpovedný za jeho život. A so psom je to podobné. Keď som si Estona brala, vedela som, že najbližších 10-15 rokov budem za neho zodpovedná a urobím všetko preto, aby bol šťastný. Lebo bol môj. Venovala som mu celé srdce a on svoje srdce venoval mne. Teší sa keď ma vidí. On je moja rodina. Ktorí z mojich priateľov by mi dal svoje srdce, bol by nezištný, mal ma rád bez toho, aby odo mňa niečo čakal. Ktorí z mojich priateľov bol v okamihu mojich bolestí pri mne. Kde sú priatelia, keď sa otočil smer môjho života?! Stoja vzadu a vyčítajú mi, že sa nestarám o nich, ale o PSA! Keď im navrhnem prechádzku so psom odmietnu a pri najbližšom stretnutí pri káve dostanem “výplach žalúdka” a výčitky, lebo som dala prednosť PSOVI.

Prečo sa ho nevzdám alebo neskrátim čas venovaný jemu?! Nuž nikdy sa nezamysleli, že to nerobím len kvôli nemu, ale aj kvôli sebe. Príchodom psa sa rozšírili moje obzory a vidím veci, ktoré som nevidela a nechápala. Práca s ním ma baví. Prináša mi radosť, keď vidím, že tá nekonečná energia venovaná výcviku sa začína objavovať. Zrazu mám cieľ a poháňa ma ďalej. Druhá strana veci je tá, že si uvedomujem, že na svete nie som sama. Aký príklad by som dala svetu, keby som sa rozhodla zbaviť sa Estona. Hodiť ho na krk čo i len mame (aj keď tá by sa rozhodne nesťažovala:D). Uvedomujem si svoju zodpovednosť nielen voči psovi ale i voči svetu. Ak ukážeme deťom, že zbaviť sa alebo odložiť psa nič nestojí a že sa to smie, že nenesieme za týchto malých, bezbranných a nemých tvorov čo sa stane o pár rokov… Miška už sa ti tvoj psík (mačka, myška, morča…) nepáči? Nechceš ho?! O.k tak ho vrátime, vyhodíme… O pár rokov sa však môže stať, že zostaneme nemilo prekvapení z toho, že tá milá Miška opustí svoje dieťa alebo ho hodí na krk svojím rodičom, aby ho vychovali (nie kvôli práci, ale len preto, aby sa šla zabaviť s priateľkami na diskotéku, aby šla cestovať a podobne). Potom budú krútiť hlavu a budú sa pýtať, kde sa stala chyba. Ale pes nie je predsa dieťa. Mať dieťa je úplne iná zodpovednosť. A aký je rozdiel medzi zodpovednosťou za psa a za človeka! Neexistujú druhy zodpovednosti. Zodpovednosť je len jedna.

A tak hovorím, že Estona sa nevzdám a urobím pre neho všetko, čo bude potrebné pre jeho kvalitný život. Nevzdám sa zodpovednosti len kvoli výčitkám ostatných ľudí, kvôli tomu, že nemám čas na moje ďalšie ja. Eston nemá byť náhrada za dieťa, Eston je moja rodina…


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

Kategórie

%d bloggers like this: